Archív tém a tipov


Január

Rozdiely môžu váš vzťah zraniť, ale aj posilniť...

Skvelé manželstvo nie je, keď sa dá dokopy dokonalá dvojica. Skvelým manželstvom je, ak sa nedokonalá dvojica naučí tešiť zo svojich rozdielov. (Dave Meurer)

Na svete neexistujú dvaja rovnakí ľudia. Každý človek je originál. Okrem viditeľných rozdielov ako postava, vlasy, oblečenie, sú dôležité rozdiely v psychike, v túžbach, v prežívaní, či reakciách.

Štatistiky uvádzajú, že najčastejším dôvodom rozvodu je rozdielnosť pováh. V čase chodenia nás priťahovali práve odlišné vlastnosti toho druhého. Po čase, keď zaľúbenie vyprchá, niektoré vlastnosti manželského partnera nám začnú vadiť. Ako keby nám niektoré veci robil naschvál a pritom on sa správa prirodzene bez akýchkoľvek zlých úmyslov. Ak chceme prežívať ozajstnú lásku, neostáva nám nič iné, len sa rozhodnúť ľúbiť ho takého, aký je. Pomôže nám, keď sa začneme viac o neho zaujímať a poznávať ho. Viac sa rozprávať, zisťovať, ako rozmýšľa, ako vníma život, čo ho teší, čo trápi a aký je ten jeho svet. Hnevať sa na to, že je iný ako ja, je ako hnevať sa na počasie.

Muž a žena majú odpradávna tvoriť spoločenstvo dvoch rozdielnych, rovnako hodnotných ľudí, ktorí sa vzájomne dopĺňajú. Každý má svoje jedinečné dary a nemá byť nepodarenou kópiou toho druhého.

Aké sú najbežnejšie rozdiely medzi mužmi a ženami?

Aby prežil ľudský rod, mužský mozog je geneticky naprogramovaný ináč ako ženský. Žena je schopná myslieť súčasne na veľa vecí a zaoberať sa detailmi. Muž rieši len jednu úlohu a až keď ju vyrieši, ide na ďalšiu. Žena pamätá na oveľa viac úloh naraz. Do spoločnosti si vezme kabelku s množstvom mužovi nepochopiteľných vecí, kým on si vezme len peňaženku, kľúče, mobil. Muž plní veľké, nárazové úlohy a potom chce odpočívať. S pocitmi strachu, hnevu či straty sa vyrovnáva v tichu a v ústraní. Žena plní pravidelné, dlhotrvajúce úlohy, je vytrvalejšia a prispôsobivejšia, viac využíva intuíciu, empatiu, vytvára vzťahy. Možno ste už počuli, že mužovu robotu vidieť, keď ju urobí, ženinu, keď ju neurobí.

Muži sú fyzicky silní, ale vnútorne krehkí a zraniteľní. Ženy sú slabšie, ale vnútorne húževnatejšie a odolnejšie.

Ženy sú viac ovplyvňované svojou telesnosťou, hormonálnymi zmenami počas cyklu, tehotenstva, dojčenia, prechodu. Tieto zmeny sú prirodzené a sú súčasťou každej ženy. Stáva sa, že manžel manželke vyčíta, že dnes jej niečo vadí a ešte včera jej to nevadilo. Ale to je predsa normálne. Žena je ovplyvňovaná svojím cyklom. Treba ju poznať. Ona je ako mesiac. Fázy mesiaca sa menia podľa pravidiel, ale nie každý vie, kedy vyjde a v akej fáze práve je. Muž je ako slnko. Vždy vyjde aj zapadne takmer na tom istom mieste.

Žena vníma svet prostredníctvom vzťahov, túži po nich a po spolupráci. Muža zaujímajú výsledky, ciele, postavenie, úspech, moc a boj, chce sa dostávať na podstatu vecí. Žena sa nepotrebuje hneď dostať do cieľa, potrebuje si vychutnať cestu. Muž nemá rád kritiku, nerád sa mýli. Muž v strese mlčí. Žena rozpráva. Muž sa snaží odstrániť príčinu stresu, žena sa snaží zmeniť seba, aby stres uniesla. Muž potrebuje najprv uvažovať a potom hovoriť. Žena potrebuje hovoriť, aby mohla uvažovať. Muž pri hádke chce, aby druhý jeho pravdu uznal. Žena pri hádke len pravdu hľadá a potrebuje uznanie svojich pocitov.

Muž túži byť uznávaný, obdivovaný, vážený, snaží sa vyniknúť, potrebuje uznanie v práci, ocenenie schopností. Žena túži byť milovaná a uznaná pre ňu samu, hlavne za to, čo robí pre rodinu.

Muž sa nevyhýba nebezpečenstvu, dobrodružstvu. Láka ho adrenalínový šport, súťaže, vyhľadáva situácie, kde treba odvahu. Žena potrebuje pocit bezpečia, istoty a ochrany.

Muž problémy dlhšie rozoberá, uvažuje nad nimi, hľadá argumenty, výsledok vzniká po dlhšom uvažovaní. Žena má schopnosť celoobsiahleho myslenia, rýchlo, intuitívne nájde riešenie.

Muž je zameraný na budúcnosť, rád plánuje. Žena prežíva blízku prítomnosť, sústreďuje sa na momentálnu udalosť.

Muž sa ľahšie zmieri so všednosťou, považuje všedný život za normálny. Mužom vadí, ak veci, ktoré fungujú, treba meniť. Žena túži po zmene, romantike, potrebuje nové podnety, zmenu, prekvapenia, prejavy pozornosti.

Muž má sklon obviňovať. Žena má sklon cítiť sa vinná. Keď sa jej niečo nepodarí, trpí pocitom menejcennosti, že nestačí mužovi. Úlohou muža je uistiť ju, že to tak nie je.

Muž sa zapáli pohľadom, vníma telesnú krásu ženy. Žena sa zapáli sluchom, vníma mužovo vyznanie, uisťovanie, že ju miluje.

Typický muž a žena väčšinou spĺňajú uvedené odlišnosti. Ale je normálne, keď majú niektoré črty aj vymenené.

V manželstve nám môže komplikovať život ešte mnoho ďalších odlišností. Môžu to byť povahové črty ako flegmatik, sangvinik, melancholik, cholerik.

Aj povahové rysy ako introvert a extrovert si musia hľadať vlastný model spolužitia. Napríklad prichádza víkend. Introvert sa teší, ako ho strávi doma v kľude, s najbližšími. Extrovert by najradšej prežil čo najviac stretnutí s novými ľuďmi. Ak sú manželia extrémne typy introverta a extroverta, riešením môže byť dohoda, že jeden víkend strávia doma a druhý nikde medzi ľuďmi.

Niektorí ľudia sú inovátori, všetko ľahko menia a nemajú problém zanechať úlohy nedoriešené. Naopak iní sú adaptori, potrebujú dlhší čas na vyrovnanie sa so zmenami a úlohy opúšťajú, až keď sú doriešené. Ak je jeden z manželov inovátor a druhý je adaptor, tiež si musia stanoviť pravidlá ako spolu vychádzať. Inovátor, ak chce dosiahnuť nejakú zmenu, mal by pamätať, že adaptora treba na ňu dlhšie pripravovať. Napríklad adaptor má rád tú istú reštauráciu, ten istý osvedčený obchod, rovnaké trávenie dovolenky, rovnaké oblečenie. Inovátor, ak chce ísť do inej reštaurácie, by mal adaptorovi už viac dní dopredu povedať, že by rád skúsil niečo iné, a tak ho nenásilne pripravovať na zmenu.

Keď si uvedomíme, že každý sme iný a že niektoré veci môžeme robiť aj z lásky k tomu druhému napriek svojej nevôli, dokážeme v manželstve rásť, meniť sa. Do manželstva si prinášame rozdiely z rôznych prostredí, v ktorých sme vyrástli. Manželia Leeovci spomínajú, ako si pekne poradil s rozdielom jeden manžel. Jeho manželka nezavierala dvere, zásuvky, skrine. Strašne ho to hnevalo. Veľa sa hádali. Keď si uvedomil, že manželku nezmení, rozhodol sa byť "zatváračom". Bez výčitiek pozavieral všetko a odmenou mu bola vďačná manželka a manželstvo bez hádok. Len zmenil pohľad na manželku.

...stokrát som chcel zobrať "kladivo a dláto" a z manželky urobiť svoju kópiu. Našťastie som bol neúspešný. Teraz si uvedomujem, že jeden exemplár môjho druhu je v našej rodine až-až. Prerábanie toho druhého z originálu na svoj obraz nemôže skončiť dobre.

Z rozdielov medzi mužmi a ženami vyplývajú aj rozdielne citové potreby, ktoré by si manželia v manželstve mali napĺňať.

Aké sú citové potreby manželov?

Willard Harley vo svojej knihe "Moje túžby, tvoje túžby" hovorí, že sa pýtal manželov, čo by potrebovali na to, aby sa opäť cítili vo svojom vzťahu šťastní. "Museli by sme sa opäť mať radi." Harley dal mnohým manželom rovnakú otázku, aký čin partnera by ich urobil najšťastnejším. Túžby zoradil podľa najčastejších odpovedí. Zistil, že túžby žien a mužov sú rozdielne. Neplatí, že po čom túžim ja, po tom túži aj môj partner.

Tu je prvých päť zvlášť pre ženy a zvlášť pre mužov. Skúsme si ich prejsť s otázkou pre seba: Ktoré túžby mojej manželky, môjho manžela napĺňam a v ktorých mám rezervy?

  1. Žena potrebuje, aby ju muž miloval a s nežnosťou sa o ňu staral.
  2. Žena potrebuje priestor na diskusiu.
  3. Žena očakáva od muža otvorenosť a poctivosť.
  4. Žena potrebuje, aby muž prevzal na seba zodpovednosť za finančné zaistenie rodiny.
  5. Žena túži po tom, aby muž bol dobrým otcom, odovzdaný svojej rodine.
  1. Muž potrebuje sexuálne naplnenie.
  2. Muž potrebuje nájsť v žene kamarátku, spoločníka a partnera.
  3. Muž potrebuje vedľa seba príjemnú a krásnu ženu.
  4. Muž očakáva, že žena vytvorí príjemný domov.
  5. Muž potrebuje od ženy pocítiť obdiv a úctu.

Aj pri citových potrebách platí, že ich dôležitosť môže mať každý človek usporiadanú ináč ako je štatistický výsledok.

Judith Wallersteinová robila výskum asi 50 párov, ktoré považovali svoje manželstvo za šťastné a snažila sa nájsť, čo majú spoločné. Zistila, že títo manželia poznali potreby, túžby svojich partnerov. Až 95 % rozvádzajúcich sa dvojíc našlo cestu späť k sebe, keď sa snažili spoznať potreby svojho partnera a navzájom si ich naplňovať.

Gary Chapman v knihe "Päť jazykov lásky" píše, že je rozdiel medzi zamilovaním a láskou. Zamilovanie nezávisí od našej vôle. Človek žije v ilúzii, že jeho milovaná osoba je dokonalá. Nestará sa o ďalší rozvoj seba alebo partnera, lebo má pocit, že sú v cieli a netreba na sebe ďalej pracovať. Zamilovanosť nie je láska, lebo nás nestojí žiadne úsilie. Keď po čase pominie, začneme vnímať naše rozdiely a chyby. Ak si uvedomíme, že zamilovanosť je dočasné citové vzplanutie, začneme budovať skutočnú lásku. Tá spája rozum s citom. Vyžaduje vôľu a disciplínu.

Potrebujeme urobiť tri kroky k šťastnému manželstvu: poznať potreby partnera, prijať ich ako fakt, snažiť sa ich napĺňať.

TIP NA JANUÁROVÉ RANDE:

Posedenie v čajovni

TIP na pozornosti

Ponúknite manželke, povysávate koberce alebo poumývate podlahy v byte alebo dome.

Pokiaľ vás už dlhšie žiada o nejakú zmenu v interiéri napr. maľovanie, zmenu usporiadania nábytku, výrobu poličky a pod. ponúknite jej, že to urobíte tento mesiac.

Ponúknite manželovi, že si s ním pozriete jeho obľúbený športový prenos alebo film. 

Február

Pozornosti v manželstve

Je bežný deň. Naháňačka v robote, nákupy. Rýchlo domov do ďalšej smeny. Na bytových dverách zbadám prilepený veľký papier a na ňom napísané: Už 20 let mě s tebou baví svět. Úžasné, nezabudol, že máme výročie. Tieto slová majú pre mňa väčšiu cenu ako neviem aké dary.

Niekto by si myslel, že pozornosti sú len korením a doplnkom vzťahu. Pozornosti sú však priamo výživou. Bez nich vzťah chradne a umiera. Pozornosti si manželia dávajú, prejavujú aj prijímajú. Jedna z možných definícií lásky hovorí, že láska je rovnováha medzi dávaním a prijímaním.

Ženy a muži sme rozdielni. Máme rozdielne túžby a potreby. Lásku si vzájomne prejavujeme napĺňaním túžob. Darujeme si pozornosti. Každý človek ocení iné prejavy lásky. Je našou úlohou spoznávať, čo poteší môjho manžela, manželku.

Ako prejavovať pozornosti manželke

Z rozdielov medzi mužom a ženou vyplýva, že muž sa uisťuje o svojich schopnostiach a sile cez výkon a úspech v práci. Žena sa uisťuje o sebe cez dôverné vzťahy - so svojím manželom, deťmi, ľuďmi. Keď toto uistenie nemá, začína o sebe pochybovať, stráca sebavedomie.

Aby sa žena cítila milovaná, potrebuje vnímať pozornosti často, stále znovu a znovu, každý deň. Potrebuje radšej veľa malých pozorností, ako jednu veľkú občas. Potrebuje romantické, nápadité, stále nové a bezpečne prekvapivé pozornosti.

Treba si uvedomiť, že mužská logika hovorí: ak manželka niečo potrebuje, povie mi to. Naopak žena si myslí, že láska sa nikdy nemusí žiadať. Keď žena miluje, spontánne dáva, poskytuje, venuje. Je pre ňu nepríjemné o pozornosť žiadať.

Potrebuje cez pozornosti cítiť, že manželovi na nej záleží, že chápe, ako sa cíti, že vie, čo má rada, že ju dobre pozná, že rád robí veci, ktoré ju tešia, že nie je sama a opustená. Pozornosti, ktoré by mal prejavovať muž žene, sú veľmi dôležité, pretože sa tým napĺňa jej základná potreba byť milovaná. Ak muž dlhodobo zahŕňa svoju manželku pozornosťami, je až prekvapený, akým úžasným spôsobom mu ich žena navracia.

Ženu trápi, keď je muž k nej nepozorný. Ona si brala princa, ktorý bude k nej galantný, ktorý jej poďakuje, dá jej prednosť, otvorí dvere, odnesie tašku... a zistenie, že to tak v manželstve nie je, ju sklame. Sú to pre ňu veľmi dôležité maličkosti.

Možno si to muži ani neuvedomujú, ale dôležitou pozornosťou pre manželky je starostlivosť o seba samého. Ktorá žena by nebola hrdá na svojho muža, ktorý pracuje na sebe, napreduje a stará sa o duchovný rast seba aj celej rodiny. Pre duchovné napredovanie môže byť inšpiráciou spoločné čítanie dobrej knihy.

Ak sa dá, manželke dobre padne aj krátky telefonát z práce, ako sa má, čo plánuje.

Pre ženy sú dôležité komplimenty. Netreba riešiť záhadu, ako je to možné, keď si zoberieme posledné ponožky, či košeľu, na druhý deň čaká nová zásoba. Radšej manželke jednoducho poďakujme.

Tu je pár viet, ktoré určite urobia radosť každej žene: "Hm, to bolo také dobré. Tá omáčka k tomu mäsu, lahôdka." V prítomnosti priateľov povedať: "Toto je moja manželka, môj najväčší poklad." "Pre naše deti je veľkým požehnaním, že majú takú mamu, ako si ty." "Neviem, či sa mi páčia viac tvoje šaty, alebo to, čo je v nich."

Robme si spoločné plány. Prechádzka, šport, zábava, práca v domácnosti, práca vo farnosti. Jeden známy spomína, že jeho rodičia všetko robia spolu a často si pri tom spievajú.

Šťastné sú rodiny, kde manželia majú zmysel pre humor. Veselosť je nákazlivá a pomáha nebrať sa až tak vážne. Aj humoru sa dá učiť. Vtipný odkaz pribalený k desiate, dobrý vtip pri spoločnej večeri...

Muži, pamätáte sa ešte na obdobie za slobodna? Koľko nápaditosti a vtipu ste použili, aby sa vaša milá cítila s vami príjemne. Zapojili ste pritom všetky svoje mozgové závity. Robíte to tak aj teraz? Muži, keď už niečo získajú, nabehnú na takzvaný úsporný, udržiavací režim. V manželstve to ale nestačí. Roberto Benigni vo filme Život je krásny predstavil manžela, ktorý pozná cenu pozorností a zahŕňa nimi svoju manželku. Ona mu lásku opätuje tak, že neváha ho nasledovať aj do koncentračného tábora, len aby mu bola nablízku.

Sú situácie, keď môžeme u svojej manželky fantasticky zabodovať. Nezahoďme túto šancu! Ak je treba ísť s deťmi k lekárovi, prípadne niečo nepríjemné vybavovať, aj napriek našej veľkej pracovnej zaneprázdnenosti, pomôžme manželke. Aj najnutnejšie povinnosti v robote sa dajú poväčšine odsunúť. Šance neprichádzajú každý deň.

Istý zaneprázdnený manžel zobral v sobotu svoju manželku na veľký cyklistický výlet. Takéto výlety robil často so svojimi kamarátmi. V ten deň sa ale rozhodol urobiť radosť manželke. Keď spomalila, počkal ju, veľa sa rozprávali, obaja mali dobrú náladu. Manželka bola evidentne spokojná. Vtom manželovi zazvonil mobil a kamarát ho pozýval večer na pivo. Bez problémov sa s ním dohodol. Všetko sa zmenilo. Jeho pozornosť manželke zrazu stratila hodnotu. Nezmarme ľahkovážne svoje predchádzajúce úsilie. Manželka má po Bohu najvyššiu prioritu.

Veľkými nepriateľmi manželstva sú nuda a stereotyp. Pozornosti priam vyzývajú k vynachádzavosti a romantike. Určite si spomínate na veci, ktoré vás v čase známosti zbližovali. Mohli to byť tanečné zábavy, turistika, bicykel, stanovanie, kino, folklór, hudba... V manželstve sa dostali na okraj. Možno sú bicykle pokazené, stan založený haraburdami, gitara nemá všetky struny a predstava, že by ste mali od detí odísť na dva dni sa vám zdá neuskutočniteľná.

Manželia, pripravme sa na to, že budeme musieť vynaložiť veľa úsilia, manželka bude mať poruke všelijaké objektívne výhovorky, ale nedajme sa odradiť. Nenechajme úplne zahynúť romantiku mladosti!

Ako prejavovať pozornosti manželovi

Kým žena túži byť pozornosťami uisťovaná, že ju muž miluje, muž potrebuje uistenie, že ho žena potrebuje a je pre ňu dôležitý. Jej pozornosti mu dávajú pocítiť jej obdiv a úctu. Potvrdzujú, že jeho život a práca majú zmysel, že je dôležitý pre ňu, pre rodinu, pre svet. Vzbudzujú u muža uspokojenie, radosť, hrdosť, silu a upevňujú jeho sebavedomie. Pozornosti mužovi dokazujú, že si ho žena váži a obdivuje, že potrebuje jeho pomoc, ochranu, schopnosti, že ho prijíma takého, aký je, že ho podporuje a vie, čo potrebuje on a chce mu to dať.

Mnoho žien chybne zahŕňa muža pozornosťami, ktoré by si želali ony, romantická prechádzka, oblečenie, koncert, dlhé rozprávanie a zabúdajú, že muži sú rozdielni. Potrebujú skôr činy alebo darčeky, ktoré rozvíjajú ich mužské vlastnosti, schopnosti a želania. Žena má vypozorovať, čo muž potrebuje, čo očakáva, čo mu urobí radosť.

Pre muža je pozornosťou, ktorá napĺňa jeho túžbu mať krásnu ženu, keď žena rozvíja svoj duchovný život, stará sa o svoj vzhľad, oblečenie, zdravie, má svoj vlastný štýl, šíri optimizmus, úsmev... Vytvára mu priestor pre slobodné rozhodovanie, pre prežívanie mužskej spirituality, pre rast v práci, v spoločnosti, v štúdiu, umožní mu venovať sa jeho záľubám.

Pozornosťou je každodenná podpora mužovej autority, keď ho žena uzná ako hlavu rodiny, nezhadzuje ho, nekritizuje ho, nenapomína ho pred inými ľuďmi, vyjadruje mu obdiv, úctu, uznanie. Podporuje ho v rozvoji otcovstva, v uplatňovaní autority vo výchove detí. Pomáha mu v situáciách, na ktoré nestačí. Niektorá sa za svojho manžela modlí. Zaujíma sa o jeho prácu, aktivity, záľuby. Je vynaliezavá v darčekoch, ktoré súvisia s jeho záľubami. Je príjemné, keď manželka si všíma mužove želanie a vie o jeho snoch, pozná jeho koníčky. Nechoďte do prvého obchodu a nekúpte mu niečo obyčajné. Zapojte svoju tvorivosť. Zistite o čom sníva, keď debatuje so svojimi kamarátmi a zožeňte mu to.

K starostlivosti o manžela patrí istotne aj varenie. Stará múdrosť hovorí, že láska ide cez žalúdok.

Jednou z najdôležitejších pozorností pre mužov sú komplimenty. Všetci muži túžia po uznaní. Aby naše komplimenty boli úprimné, zamyslime sa nad tým, za čo všetko vďačíme manželovi. Povedzme mu, čo sa nám na ňom páči. Hovorme mu to nie raz, ale často. Ak si vážime, že manžel zarába, alebo je zodpovedný za rodinný rozpočet, povedzme mu to. Ak náš manžel umyje riad, neberme to ako samozrejmosť. Nehanbime sa a povedzme: "Si úžasný, ďakujem ti!" Aj to sa treba učiť. Ak to budeme skúšať, pôjde nám to čoraz lepšie a pochvaly sa stanú prirodzenou súčasťou nášho života.

Je veľmi dôležité, aby sme podporili muža, keď pochybuje sám o sebe, keď sa mu nedarí. Ak manželka, ktorá najlepšie pozná jeho slabiny, ho vtedy podrží, potom ho už nič neporazí. V prednáške naplňovanie potrieb manželov sme sa dozvedeli, že najdôležitejšou potrebou manžela je sexuálne naplnenie. Aj v tejto oblasti sa nekladú medze vynachádzavosti manželiek. Väčšina mužov očakáva pozornosti od manželky najmä v intímnom živote. Je to úplne normálne, pretože jednou zo základných potrieb muža je sexuálne naplnenie. Ak muž nie je deň čo deň dostatočne pozorný a nežný k svojej manželke, nemôže očakávať od nej úplné naplnenie v tejto oblasti.

Najmilšie pozornosti často nestoja žiadne peniaze, ale skrývajú v sebe dobrý nápad, tvorivosť, vynaložené úsilie, často dávku zručnosti, moment prekvapenia, pripomienku príjemnej udalosti či darcu. Snažme sa rozvíjať svoju tvorivosť a osviežiť naše manželstvá vzájomnými pozornosťami.

TIP NA FEBRUÁROVÉ RANDE:

Návšteva wellness alebo kultúrneho podujatia

Marec

Chcem sa s tebou rozprávať...

Cestovateľ Pavol Barabáš, ktorý navštívil viacero domorodých kmeňov v rôznych kútoch sveta, raz povedal, že môžeme vedieť aj desať jazykov, dokonca môžeme hovoriť aj rečou týchto kmeňov, ale pokiaľ tí ľudia necítia, že si ich vážime, neprijmú nás.

Bez pokory a úcty si s nimi neporozumieme...

Úcta k partnerovi je základným predpokladom dobrej komunikácie medzi manželmi.

Ako je to s komunikáciou v našich rodinách? Rozprávame sa s úctou? Je naša domácnosť "talianska" alebo často "tichá"? Rozprávame ešte vôbec? Odborníci na manželské vzťahy hovoria, že najčastejším problémom v dnešných manželstvách je zlá komunikácia. Znamená to, že manželia sa buď nerozprávajú spolu, alebo komunikujú nesprávne. Istý psychológ pripol dvojiciam prenosné mikrofóny a 7 dní meral každé ich slovo. A výsledok? Priemerní manželia sa rozprávajú spolu za týždeň menej ako 30 minút. Komunikácia v niektorých rodinách sa zužuje len na pokyny, ktoré zabezpečujú chod domácnosti. Jedna manželka poslala do psychologickej poradne list, v ktorom píše: "Môj manžel so mnou nerozpráva. Len sedí, večer čo večer číta noviny alebo sleduje televíziu. Keď sa ho na niečo spýtam, iba dačo zamrmle. Niekedy ani to nie. Potrebuje iba gazdinú a niekoho, s kým by sa vyspal. Sú chvíle, keď sa čudujem, načo sa ženil." Môže byť viac dôvodov, prečo tento muž so svojou ženou nekomunikuje. Možno si však ani neuvedomuje, aký dôležitý je rozhovor pre jeho manželku. A to odborníci radia manželom týždenne spolu prerozprávať pri práci, pri zábave, športe alebo len tak aj 15 hodín.

Komunikujeme väčšinou tak, ako sme to videli od svojich rodičov. Bolo to vždy správne? Čo bolo pekné, preberme, čo nie, napravme. Mnohí sa bojíme odmietnutia, keď sa chceme podeliť o svoje pocity a názory. Alebo sme pohodlní ponamáhať sa povedať čo cítime, čo si myslíme. Spomeňme si na čas, keď sme spolu chodili. Spoznávali sme sa, veľa sme hovorili o spoločných záujmoch a plánoch. Po svadbe sa tieto témy vyčerpali a zovšedneli. Pribudli nové starosti a v rozhovoroch sa začali objavovať vážne i problémové témy. Na príjemné debaty, ako keby neostával čas. A človek ich pre svoj život veľmi potrebuje.

Pozrime sa na to, ako sa rozprávame, z viacerých uhlov pohľadu, aby sme posilnili, čo robíme dobre a vylepšili, čo v našej komunikácii nie je správne.

Dale Carnegie hovorí, že ľudia nás vnímajú podľa štyroch kritérií: ako vyzeráme, čo robíme, čo hovoríme a ako hovoríme. Ako hovoriť tak, aby sme si čo najviac porozumeli?

Z vlastnej skúsenosti vieme, že rozhovory medzi ľuďmi sa uskutočňujú na rôznych hladinách. Odborníci rozlišujú päť hladín.

Na prvej hladine sa rozprávame o samozrejmostiach. Sú to povrchné rozhovory v štýle: "Už dlho nepršalo. Ako sa máš? Ďakujem, dobre. Aký bol deň? Dobrý. Tak, čo je nového? Asi nič." Ten, čo sa pýta, ani nečaká odpoveď. Niektorí manželia trávia na tejto bezpečnej úrovni veľa času, lebo sa obávajú konfliktu.

Na druhej hladine hovoríme o iných ľuďoch a veciach. Nehovoríme nič o sebe. "Počul si, čo sa stalo susedovi? Daj si pozor na rozkopanú cestu." Ako na prvej hladine aj táto relatívne plytká komunikácia je stále pomerne bezpečná. Takto manželské hádky nezačínajú.

Na tretej hladine vyjadrujeme svoje názory a hodnotenia. Počúvajúcemu dávame príležitosť, aby nás lepšie spoznal. "Myslím si, že máte dobrého vedúceho." "Ako mohol niekto voliť takéhoto človeka!" Skúmame reakciu druhých na naše vyjadrenia. Tu sa už môže objaviť konflikt, ale aj posilniť porozumenie. Najlepšie to pochopíme na príklade. Predstavme si, že sa niekoho spýtame koho volil. Ak má rovnakých favoritov ako my, porozumieme si. Ak má opačný politický názor, podvedome si vytvárame odstup. Čím je hladina rozhovoru vyššia, tým je možnosť väčšieho porozumenia ale aj vzniku konfliktu. Niekedy je dobré označiť určité nepodstatné témy ako "zakázané", aby sme sa vyhli opakovaným konfliktom.

Na štvrtej hladine hovoríme, čo cítime. "Bolo mi smutno bez teba." "Mrzí ma, že si večer kričal na deti." "Som šťastná, že sa ti darí v práci." Hovoriť o pocitoch môže byť dosť riskantné. Hlbšiu úroveň dôvernosti a porozumenia však môžeme dosiahnuť len vtedy, keď sa vystavíme nebezpečenstvu, že naše pocity budú nepochopené. Ak sa potrebujeme rozprávať na tejto hladine, spýtajme sa napríklad: "Ako sa teraz cítiš?"

Na piatej hladine vyjadrujeme svoje potreby v citovej a duchovnej oblasti. "Potrebujem, aby si ma teraz chvíľu držal za ruku." Rozprávať sa na štvrtej a piatej hladine môžeme, len keď je medzi nami skutočná dôvera a otvorenosť.

Vzťah budujeme, keď sa rozprávame na štvrtej a piatej hladine. Je to ako s výstupom na hory. Ak stúpame na vysoký končiar, cesta môže byť namáhavá a aj nebezpečná, ale výhľad stojí za to.

Zásady dobrej komunikácie

Je veľmi dôležité hovoriť sám za seba. Treba povedať, čo JA cítim. Používanie druhej osoby TY vedie k obviňovaniu a hádke. Porovnajme tieto dvojice viet:

"Ty zase kričíš na deti!" (zle) - "Mrzí ma, že sa u nás kričí." (dobre)

"Ty si ale nešikovná." (zle) - "Ja si myslím, že by bolo lepšie urobiť to takto." (dobre)

Ak použijem slovo TY, vyjadrujem sa agresívne. Ak rozprávam za seba (JA) a poviem svoj názor, ktorý môže byť i negatívny, neprovokujem a neurážam.

Rozdiely medzi mužom a ženou sa prejavujú aj v komunikácii. Jazyk muža a ženy je odlišný. Muž sa zvykne vyjadrovať priamo, žena nepriamo. Napríklad mama príde do detskej izby a zúfalo skonštatuje: "Máte tu ale neporiadok!" Keď príde po hodine a hnevá sa, že chlapci neupratali, bránia sa: "Veď si nám nekázala upratať!" Odkaz mužov ženám: "Milé naše ženy. Požiadajte nás o čo chcete. Musíme si ale ujasniť nasledujúce: Jemný náznak nefunguje! Nápadný náznak nefunguje! Jasný náznak nefunguje! JEDNODUCHO TO POVEDZTE!"(Allan a Barbara Peasovci). Ďalší rozdiel je v tom, že väčšina žien má vo zvyku v oblasti citov zveličovať. Ak muži toto zveličovanie berú doslova, pochopiteľne si potom nerozumejú. Alebo muž, ak nemá o čom hovoriť, mlčí. Žena si to zase vysvetľuje nesprávne, že ju muž nemá rád, že mu na nej nezáleží. Opäť je to neporozumenie cudzieho jazyka. Ak si chceme muži a ženy rozumieť, musíme sa učiť jazyk toho druhého, vžívať sa do jeho mentality.

Veľmi dôležitú úlohu hrá čas, miesto a nálada medzi rozprávajúcimi. Manželia by si mali nájsť spôsob pre príjemné rozhovory. Aspoň štvrť hodiny denne. Môže to byť napríklad posedenie pri káve, alebo krátke prechádzky do prírody, príjemne by mohlo byť pri spoločnom stolovaní. Keď už zaspia deti, tiež sa dá čas využiť na rozprávanie. Dobré je takzvané pravidlo desiatej hodiny (z programu Manželské večery). Odporúča sa po desiatej večer už neriešiť vážne problémy. Každý z manželov má právo veta a môže navrhnúť odklad ťažšieho rozhovoru na ďalší deň, keď obaja nebudú po celom dni vyčerpaní. Neodporúča sa vážnejšie témy riešiť pred inými ľuďmi a rozhodne nie pred deťmi. Ak sú deti predsa len svedkami našej "výmeny názorov", mali by byť aj svedkami nášho uzmierenia. Niektorí manželia si zaviedli pravidelný čas aspoň raz za týždeň na rozhovor vo dvojici o čomkoľvek. Trebárs aj ako vyhradený čas s najvyššou prioritou v diári. Mladé rodiny môžu poprosiť starých rodičov na hodinku, dve povarovať deti. Ak nie sú starí rodičia poruke, tak sa dohodnúť s priateľmi a vzájomne si postrážiť deti na jednohodinové, dvojhodinové rande.

Veľmi dôležitý je súlad medzi slovnou a neverbálnou komunikáciou. Keď rozprávame, samotné slová dávajú len 10 % informácie. Tón hlasu pridá ďalších 20% a reč tela, výraz tváre, gestá doplnia až 70 % informácie. Neverbálna komunikácia pramení z nášho podvedomia a ťažko sa ovláda. Ak pri rozprávaní tento súlad nie je, partner si môže myslieť, že ho klameme. Človek viac verí neverbálnym prejavom ako slovám. Darmo povie muž, že sa nehnevá, keď zlostne zazerá. Darmo povie žena, že sa nič nestalo, keď buchne dvermi.

Tak ako je dôležité vedieť rozprávať, je rovnako dôležité aj správne počúvať. Počúvajme aj to, čo náš partner nepovedal slovami a čo povedal medzi riadkami. Pri rozprávaní dokážeme povedať okolo 100 slov za minútu. Ale všetci sme schopní prijať viac ako 400 slov za ten istý čas. Čo robí naša myseľ vo zvyšnom čase? Buď rozmýšľame nad niečím úplne iným a rozprávajúceho nepočúvame, alebo si už chystáme odpoveď a vôbec si neuvedomujeme, že nám uniká časť informácie. Neprerušujme a neprotirečme. Najskôr sa snažme pochopiť a potom byť pochopený. Skúsme porozumieť, prečo sa náš partner cíti tak, ako sa cíti. Ak chcete vidieť ako vyzerá aktívne počúvanie v praxi, skúste si pozrieť na českej televízii program Na plovárně, kde populárny český herec, moderátor, hudobný skladateľ Marek Eben vedie rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Úprimne počúva, nechystá si netrpezlivo ďalšiu otázku, pozerá do očí, s láskavým úsmevom dáva priestor spoločníkovi, aby sa v rozhovore cítil príjemne prijatý.

Na záver pár podnetov pre komunikáciu. Kedy som cítil(a), že si ma skutočne vážiš? Koľko si myslíš, že komunikujeme v našom manželstve? Ak sme zistili, že naša komunikácia sa blíži k hrozivému priemeru 30 minút za týždeň, môžeme sa dohodnúť na rande s príjemným rozhovorom jedenkrát týždenne. Naplánujme si deň a hodinu. Kedy sme sa rozprávali na štvrtej alebo piatej hladine komunikácie? O čom to bolo? Čím by som mohol(a) obohatiť našu spoločnú komunikáciu? Čo práve čítam? Čím práve teraz intenzívne žijem? Akú zaujímavú alebo vtipnú príhodu som počul(a)?

TIP NA MARCOVÉ RANDE:

Jarná prechádzka v parku, v prírode

Apríl

Ničitelia lásky

Počuli ste už o umení kintsugi? Od 15. storočia sa v Japonsku traduje táto technika opravy rozbitej keramiky. Praskliny sa lepia lakom, ktorý je zmiešaný so zlatým práškom. U nás je zvykom opravovať veci tak, aby zlepené praskliny nebolo vidieť. Technika kintsugi tieto lepené línie naopak zlatým lemom zvýrazní. Nádoba, ktorá prešla rozbitím aj opravou, má bohatšiu históriu a je vzácnejšia. Rozdiel je len v uhle pohľadu, v prijatí a ocenení chybnej a nedokonalej nádoby .

Aj naše manželstvá prechádzajú rôznymi krízami. Každá prekonaná kríza je ako zlatom zlepená prasklina, ktorá dvíha hodnotu nášho vzťahu. Krízy v manželstve sú jeho prirodzenou súčasťou. Ako napríklad kríza počiatkov, keď je potrebné sa naučiť, ako urobiť zlučiteľnými vzájomné rozdiely a odpútať sa od rodičov; alebo kríza príchodu dieťaťa so svojimi novými emočnými výzvami; kríza výchovy dieťaťa, ktoré mení zvyky rodičov; kríza dospievania dieťaťa, ktorá si vyžaduje mnoho síl, destabilizuje rodičov, ba niekedy ich postaví jedného proti druhému; kríza "prázdneho hniezda", ktorá núti manželský pár, aby znovu hľadel na seba samého; kríza spôsobená starobou rodičov manželov, ktorí si vyžadujú viac prítomnosti, viac pozornosti a ťažké rozhodnutia. Sú to náročné situácie, ktoré vyvolávajú obavy, pocity viny, depresie alebo únavu, ktoré môžu vážne naštiepiť zväzok.

Doktor Harley, manželský poradca, objasňuje vznik manželských kríz v knihe Ničitelia lásky pomocou jednoduchých princípov.

Každý z nás má v sebe citovú banku, v ktorej má náš manžel svoj účet. On svojím správaním môže na tento účet body lásky vkladať alebo ich vyberať. Keď v nás vyvolá dobrý pocit, stav jeho účtu sa zvýši. Chceme s ním tráviť čas. Máme ho radi. Ak opakovanými vkladmi dosiahne na účte hranicu romantickej lásky, cítime lásku.

Naopak, keď nás robí nešťastnými, keď v nás svojím správaním vyvolá zlé pocity, vyberá z citovej banky. Keď sa účet dostane pod nulu, nemáme ho radi, ale keď sa dostane pod hranicu nenávisti, začneme ho nenávidieť.

Manželia pod hranicou nenávisti už nechcú spolu byť. Ak sa chcú z tohto stavu dostať, musia urobiť postupne dve veci. Najprv prestať vzájomne vyberať body z účtu u partnera a potom začať vkladať značné sumy.

Z účtu vyberajú ničitelia lásky. Sú to návyky, ktoré sme si vytvorili v manželstve a ktoré ničia našu lásku. Povieme si dnes o nich viac.

Na účet sa najrýchlejšie vkladá napĺňaním citových potrieb partnera. Láska nám vydrží, len v prípade, že budeme tieto potreby stále napĺňať. O tom sme čítali už v januári.

Prv ako budeme hovoriť o ničiteľoch lásky ešte skúsme pochopiť, prečo v mnohých manželstvách sa zo zaľúbenia dostaneme do kríz.

Doktor Harley hovorí, že v každom z nás sú dve časti nášho JA. Volá ich Darca a Prijímateľ. Vo mne je môj Darca aj môj Prijímateľ. Aj v manželovi je jeho Darca aj jeho Prijímateľ.

Chceme, aby ľudia okolo nás boli spokojní, preto Náš Darca hovorí: Rob všetko pre to, aby boli spokojní iní aj na úkor seba.

Okrem toho chceme aj my byť spokojní, preto Náš Prijímateľ hovorí: Rob všetko pre to, aby si bol spokojný bez ohľadu na druhého.

V čase zaľúbenia u nás oboch sa činia naši Darcovia. Naši Prijímatelia spokojne spia, lebo dostávame. Buduje sa naša intimita, rastie vzájomná dôvera.

Po sobáši príde nerovnováha, jeden z partnerov prestane byť Darcom, je len Prijímateľom. Chvíľu to ešte trvá, kým sa preberie aj druhý Prijímateľ. Je to už štádium konfliktu. Začíname si obaja vyžadovať napĺňanie svojich potrieb nátlakovými ničiteľmi lásky: Sebeckým vyžadovaním, neúctivým presadzovaním svojho názoru, trestáme partnera výbuchmi hnevu.

Ak to nezaberie, prejdeme do štádia ústupu. Už nám partner nestojí za námahu. Už nechceme, aby partner napĺňal naše citové potreby, ani nemáme chuť napĺňať tie jeho. Obrníme sa citovou bariérou.

Ako sa dostať späť? Jeden z partnerov musí prestať počúvať svojho vyžadovačného Prijímateľa. Ospravedlní sa. Prestane používať ničiteľov lásky a začne napĺňať potreby druhého. V druhom partnerovi so spokojným Prijímateľom sa ľahšie prebudí jeho Darca. Prichádzajúce konflikty začneme riešiť nie hádkami, ale férovým vyjednávaním.

Salvatore Ventriglia v knihe Červené kontrolky hovorí o signáloch, ktoré upozorňujú, že niečo v manželstve nie je v poriadku a treba to riešiť. Sú to neustále konflikty, zmena partnerského vzťahu na materský/otcovský, nič necítim - vybral som si zle partnera, komunikácia len o činnostiach, pokles záujmu o sex, paralelné cesty, únikové cesty: alkohol, facebook, drogy, workholizmus, záujem o inú osobu. Pozrime sa teraz na jednotlivých ničiteľov lásky, ktorí nás dovedú do kríz.

Sebecké požiadavky máme, keď sa domáhame, aby partner robil to, čo je dobré pre mňa. Cieľom je donútiť partnera urobiť niečo, čo partner urobiť nechce.Správne je hľadať férové riešenie. V manželstve robiť len to, čo zohľadňuje pohľad nás oboch. Často si neuvedomujeme, že žiadame niečo zlé. Vyjasniť si to môžeme len rozhovorom. Ako to ty vnímaš? Žiadna diktatúra v manželstve nie je dobrá, lebo trpí nielen jeden partner ale aj naša láska. Kto by chcel žiť s diktátorom?

Rada: Nevyžadujme, ale prosme. Zmeňme sebecké požiadavky na ohľaduplné prosby, ale buďme pripravený prosbu vziať späť ak sa partner zdráha. Treba diskutovať o alternatívach, ktoré sú prijateľné pre oboch.

Neúctivé presadzovanie názoru je pokusom "napraviť" postoje a konanie nášho partnera tým, že sa mu prostredníctvom poučovania, výsmechu, vyhrážania či iných donucovacích prostriedkov pokúšame vnútiť svoj spôsob uvažovania.

Je to naša snaha, aby partner neurobil chybu. Vedie to ešte k väčšie chybe, k chybe ktorá ničí lásku. Môže sa nám zdať, že robíme druhému láskavosť, ale v skutočnosti je to nátlak, manipulácia, niekedy aj zosmiešnenie partnera. Nevedie to nikam. Partner sa nezmení.

Neúctivým presadzovaním názoru síce môžeme vyhrávať nejaké bitky, ale prehrať vojnu. Kto by chcel žiť s kritikom?

Rada: Každý si prinášame do manželstva svoje spôsoby aj názory. Partnera môžeme o nich presviedčať len s úctou a rešpektom bez nátlaku. Vzájomne sa potrebujeme prijať takí, akí sme a neprerábať druhého na svoj obraz.

Výbuchy hnevu sú úmyselné pokusy ublížiť partnerovi v hneve, ktoré majú obyčajne podobu slovných alebo fyzických útokov. Výbuch hnevu je dočasná nepríčetnosť a nedá sa predvídať, aký smer naberie. Ak si človek neuvedomí pred výbuchom hnevu riziká, môže dôjsť až k fyzickému ublíženiu. Kto z nás by chcel žiť s časovanou bombou?

Rada: Za pocit hnevu nemôžeme, ale sme zodpovední za to, ako tento hnev spracujeme. Treba vyžadovať nulovú toleranciu voči výbuchom hnevu v manželstve.

Treba si všimnúť, že spomenutí traja ničitelia lásky sa objavujú postupne. Najprv Prijímateľ v nás začne prejavovať Sebecké vyžadovanie s cieľom donútiť partnera, aby pre nás niečo urobil. Ak to zlyhá, nastupuje Neúctivé presadzovanie názoru. Ak sa nezastavíme, o chvíľu sa prihlási ďalší ničiteľ lásky Výbuchy hnevu.

Neúprimnosť sa prejavuje v prípade, že jeden z partnerov tomu druhému klame, alebo sa snaží pravdu zakrývať. Takáto situácia odčerpáva z citovej banky obrovský počet bodov.

Na tohto ničiteľa lásky zaberá pravidlo radikálnej úprimnosti: Odhaľ svojmu partnerovi o sebe všetko, čoho si si vedomý - svoje myšlienky, pocity, zvyky, svoju minulosť, každodenné činnosti aj plány do budúcnosti. Nehovoriť o tom je neúprimnosť a neúprimnosť je ničiteľ lásky. Neúprimnosť má viaceré podoby: -klamanie za účelom ochrany - upiera partnerovi dôležité informácie, -klamári, čo chcú vyzerať dobre - vymýšľajú svoje úspechy, -klamári, čo sa chcú vyhnúť problémom - robia veci, ktoré by ich partner neschválil a klamú, -rodení klamári - klamú aj v triviálnych veciach. Ale kto z nás by chcel žiť s klamárom?

Rada: Podporujte partnera v úprimnosti tým, že úprimnosť oceníte a nie ho/ju za ňu trestáte.

Nepríjemné návyky predstavujú opakované bezmyšlienkovité (nevedomé) správanie, ktoré prekáža partnerovi. Nepríjemné návyky robíme preto, lebo necítime to, čo cíti náš partner, alebo nám je jedno, ako sa cíti, keď ich robíme. Ale kto by chcel žiť s kvapkajúcim kohútikom?

Skúsme si odpovedať na otázku, kedy sa naposledy stalo, že náš partner spravil niečo, čo nám prekážalo? Ak by odpovedali muži, odpoveď by bola asi minulý týždeň, ak vôbec. Ženy by asi odpovedali, včera, pred hodinou, práve teraz. Prečo je to tak? To je asi téma na rozdielnosť. Pravda je taká, že v obidvoch prípadoch nepríjemné návyky odčerpávajú body z partnerovej citovej banky. Neriešme ani to, prečo tieto veci pred 20 rokmi nevadili a teraz vadia. Vyzerá to zložité, ale aj sedliacky rozum nám hovorí, že keď prestaneme robiť veci, ktoré druhému prekážajú, budeme spolu lepšie vychádzať.

Rada: Urobme si vzájomne zoznam nepríjemných návykov. Nechajme si na to niekoľko dní. Dajme pozor, aby sme pri spisovaní nepríjemných návykoch partnera nezhadzovali, nepreháňajme, mnohé návyky sú nevinného charakteru - len nám prekážajú a nie sú samy osebe zlé. Napíšme aj hodnotenie, ako veľmi nám zlozvyk prekáža (1-10, 1 - trochu, 10 - extrémne). Vyberme tri, ktoré partnerovi prekážajú najviac a pokúsme sa ich zbaviť. Úspešný sme, keď sa nám darí počas troch mesiacov nezlyhať. Potom si môžeme pridať ďalšie tri návyky. Jeden manžel raz poznamenal: Tvojím zlozvykom je, že mi pripomínaš moje zlozvyky.

Nezávislé konanie sa prejavuje v činnostiach partnera, ktoré vznikajú a prebiehajú tak, akoby druhý partner ani neexistoval.

Zbaviť sa tohto ničiteľa lásky pomôžu dve pravidlá. Pravidlo radikálnej úprimnosti - odhaľ svojmu partnerovi všetko - myšlienky, pocity, zvyky, všetko, čo máš, nemáš rád, prítomnosť i plány. Pravidlo obojstranného súhlasu - nerob nič bez obojstranného súhlasu. Do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj oddelené dovolenky a oddelené financovanie. Nebudujeme svoje spoločné MY, ale každý svoje samostatné JA.

Je dobré si uvedomiť, že náš vzťah dokážu ničiť aj problémy ako enormné pracovné nasadenie, nedostatok financií, starosti s deťmi, bývanie s rodičmi, stavba domu, úmrtie v rodine, sťahovanie, zmena alebo strata zamestnania.

Ničitelia lásky ako alkoholizmus, drogová závislosť, iné závislosti, opakovaná nevera, duševné a sexuálne poruchy väčšinou vyžadujú pomoc odborníkov. Je mnoho šťastných rodín, ktoré si dokázali poradiť aj s takýmito problémami.

Kríza je príležitosťou, ako posunúť naše manželstvo na vyšší level.

TIP NA APRÍLOVÉ RANDE:

Návšteva miesta vášho sobáša alebo prvého rande

TIP na pozornosti

Ponúknite manželke, že ju vezmete na prechádzku v okolí, kde ste ešte neboli.

Prechádzku alebo výlet si dobre naplánujte, prípadne aj sám si ho dopredu odskúšajte, aby ste sa vyhli blúdeniu a nepredvídaným okolnostiam. Výlet by mal byť bezpečný a primeraný nie pre vás, ale pre vašu manželku.

Pripravte manželovi rúško jeho obľúbenej farby alebo vo farbách jeho obľúbeného športového klubu.

Máj

Vášnivá láska

Gary Chapman vo svojej knihe - To keby sme vedeli pred svadbou - spomína, ako mu raz istý manžel povedal: "Keby som bol tušil, že vynášanie smetí je pre moju ženu sexi, bol by som smetný kôš vynášal dvakrát denne!"

Nejedna manželka by dodala, že jej manžel na ňu pôsobí sexi, keď vysáva, nakupuje, umýva riad ...

Veľkolepý sex - plnohodnotný, nádherný, vášnivý, nežný, naplňujúci... - je Božím darom pre tých, ktorí chcú vytvárať láskyplné manželstvá, v ktorých je jeden druhému oporou. Je odmenou pre tých, ktorí neľutujú čas ani námahu, aby ich vzájomná láska nevyhasla a ich vzťah sa celý život rozvíjal.

Dar

Sexualita sa nedá oddeliť od bežného manželského života. Odráža sa v nej celý vzťah aj to, čo sme si doňho priniesli. Odlišné názory a zvyky z pôvodných rodín aj rôzne zranenia a predsudky, ktoré ak ignorujeme a neliečime, dokážu náš intímny život znepríjemniť.

Láska je úžasne bohatý a pestrý vzťah. Znamená, že sa zbavím sebectva a darujem sa tomu druhému. Medzi manželmi majú svoje miesto všetky druhy lásky: duchovná, citová, priateľská a samozrejme aj telesná. Muž a žena ich ale prežívajú odlišne.

U muža je prirodzene potreba sexuálneho uspokojenia silnejšia ako u ženy. Naopak, žena viac túži po prejavoch pozornosti, po citovej láske. Najväčšie možné uspokojenie prináša sex vtedy, keď sa manžel a manželka bezpodmienečne odovzdávajú jeden druhému a tiež prijímajú jeden druhého. Žiadne techniky, ani erotická bielizeň, aj keď to všetko k sexualite patrí, nenahradia hĺbku darovania sa, nezaplnia prázdnotu srdca spôsobenú neporozumením v bežnom živote.

Problémy

Deväťdesiat percent problémov v sexualite nemá so sexom nič spoločné. Súvisia s problémami, ktoré si do spálne prinášame z domácej kuchyne, z roboty, zo starostí s deťmi. Ak sa ich chceme zbaviť, treba na sebe začať pracovať, správne si uložiť priority, rešpektovať rozdiely medzi nami, dobre komunikovať, učiť sa odpúšťať, napĺňať partnerove potreby, prejavovať mu pozornosti, jednoducho mať preňho stále otvorené milujúce srdce.

Aj keď sme v kapitole o naplňovaní potrieb manželov už o tom hovorili, znova si pripomeňme, že veľa problémov v manželstve vzniká z nedostatku citu a pozornosti v prípade ženy alebo nedostatku sexu v prípade muža. Ide o začarovaný kruh. Žena muža sexuálne odmieta, pretože sa necíti byť milovaná. Keď chýba sexuálne uspokojenie mužovi, nenamáha sa prejavovať pozornosť, nežnosť a ohľaduplnosť manželke. Tento začarovaný kruh sa preruší, až keď jeden z manželov prekoná svoju sebaľútosť a istý druh sebectva a začne prejavovať lásku druhému tak, ako to potrebuje.

Muž nemá problém aj hneď po hádke sa "udobrovať" intímnym spojením. Naopak väčšina žien potrebuje na to, aby sa mohla celou svojou bytosťou darovať manželovi, cítiť jeho lásku, pozornosť, galantnosť oveľa dlhšie, celý deň, celý týždeň, celý život.

Problémy môže spôsobovať nedostatok súkromia aj obavy z nechceného tehotenstva. Pri sobáši sme sa zaviazali, že slobodne prijmeme od Boha deti, ktoré sa nám narodia. Na druhej strane sme dostali od Boha rozum, aby sme zvážili, koľko detí dokážeme vzhľadom k svojmu veku, zdraviu, finančnej situácii či schopnostiam vychovať. O otázke plánovania rodičovstva by mali otvorene hovoriť už snúbenci, aby sa vyhli nedorozumeniam a sklamaniu po svadbe. Prirodzené plánovanie pomocou plodných a neplodných dní rieši niektoré problémy, ktoré môžu v intímnom živote manželov nastať. Boh nám dal sexualitu nielen pre plodenie, ale aj pre radosť a budovanie vzťahu. Prirodzené plánovanie umožňuje striedať dni, kedy budujeme telesnú jednotu s dňami, kedy budujeme duchovnú jednotu. K sexualite patrí aj čakanie. Radosť z očakávania môže byť viac ako cieľ. Aj očakávaním sa buduje naša vzájomná intimita, blízkosť, priateľstvo.

Uspokojivá manželská sexualita je nutná pre rast vzájomnej lásky. Nemala by sa predčasne z manželstva vytratiť. Dlhodobá abstinencia môže viesť k oslabeniu vzájomného vzťahu.

Niekedy nám predsudky a neprijatie vlastného tela bránia vidieť sexualitu zdravo ako dar od Boha. Komplexy menejcennosti nám spôsobujú často médiá. Sebavedomie manželke môže dvihnúť, keď jej manžel hovorí, aká je krásna a rovnako manželovi, keď mu manželka hovorí, aká je sním šťastná.

Odpustenie v intímnom živote

Základným kameňom dobrého vzťahu je bezpodmienečné odpustenie. Aj keď cez deň dokážeme nejaké zranenie od partnera strpieť, v spálni sa to prejaví. Nedá sa nedorozumenie prekryť pokusom o telesné zblíženie. Najprv sa treba ospravedlniť, odpustiť si. Každý deň si treba odpúšťať malé aj veľké veci. Nenechávať neodpustené zranenia.

Tak ako sa líši mužské a ženské telo, líši sa aj ich psychika a prežívanie sexuality. Muž je schopný vzrušiť sa, aj uspokojiť veľmi rýchlo. Dokáže oddeliť samotný sex od svojich pocitov a svojej osobnosti. Žena naopak prežíva svoj sexuálny život s celou svojou psychikou. Nie je schopná sa milovať, kým necíti, že je milovaná a nie je medzi ňou a mužom žiadna citová prekážka. Preto potrebuje dostatočne dlhú predohru, aby sa mohla na milovanie pripraviť. Boh utvoril muža a ženu tak, aby sa vzrušovali rôznym spôsobom, a to je kombinácia, ktorá môže vytvoriť dlhý a naplňujúci sexuálny vzťah. Keby žena bola rovnaká ako muž, za tridsať sekúnd by bolo po všetkom a sex by nebol takým veľkým budovateľom intimity ako to Boh zamýšľal. (Niky a Sila Lee - Kniha o manželstve). Naopak, keby muž bol ako žena, z milovania by sa stala veľmi dlhá urozprávaná komická činnosť, pri ktorej by sa nevedelo, kedy vlastne začala a či už prebehla. Sv. Ján Pavol II. v Teológii tela odporúča: "treba vyžadovať, aby manželský styk neslúžil iba na dosiahnutie sexuálneho vyvrcholenia muža. Muž si musí uvedomiť, že krivka vzrušenia prebieha u ženy inak ako u muža a snažiť sa, aby vrcholný moment sexuálneho vzrušenia nastával u muža aj u ženy..." Žena nemusí vždy túžiť po telesnom vyvrcholení, ale niekedy len po citovom. Vtedy sa môžu manželia stretnúť bez dlhej predohry. Žena potrebuje slobodu, aby nemusela sexuálny výkon predstierať. Muž aj žena musia prejsť veľký kus cesty od svojej prirodzenosti, aby sa priblížili k spoločnému, pre oboch krásnemu zážitku.

Pozornosti

Aj v intímnej oblasti si máme prejavovať pozornosti. Ženy ocenia romantiku, kvety, galantnosť, vyznanie lásky, večeru pri sviečkach. Muži skôr zvodné oblečenie. Milovanie nikdy nesmie toho druhého ponižovať alebo pohoršovať.

Naučme sa o svojom intímnom živote otvorene hovoriť s manželom, s manželkou. O tom, čo prežívame, čo sa nám páči, čo by sme si želali. Ak ide o niečo nepríjemné, treba o tom hovoriť inokedy, nie v čase milovania.

Boh nám dal do života mnoho darov a sexualita je jedným z nich. Je symbolom jeho vzťahu k nám, kde v intímnom prostredí skutočnej lásky vzniká zázrak nového života, kde zažívame blízkosť nielen ľudskú, ale aj Božiu, kde môžeme byť zároveň darcami aj obdarovanými. Spokojný sexuálny život prináša manželstvu veľa dobra a je na nás, ako si tento dar uchováme.

TIP NA MÁJOVÉ RANDE:

Zbieranie lúčnych kvetov

TIP na pozornosti

Doneste manželke kyticu poľných kvetov.

Skúste manžela prekvapiť netradičným novým receptom.

Jún

Nosné piliere manželstva

Cestoval som na služobnú cestu. Poobede mi ostal čas do večerného vlaku. Chcel som sa stretnúť s priateľmi, s ktorými som už dlhšie nebol, ale aj s dcérou, ktorá tam študovala a dlho som nevidel ani sestru, ktorá tam pracovala. Ako to naplánovať? Napadlo ma, že to skúsim podľa rebríčka vzťahov. Najprv som si dohovoril stretnutie s dcérou. Potom som šiel za sestrou a podvečer som sa stretol s priateľmi. Prehovárali ma, aby som si s nimi posedel dlhšie a išiel domov až nočným vlakom, ale to by som sa už večer nestihol porozprávať o novinkách s manželkou a musela by v noci ísť pre mňa na stanicu, tak som sa porúčal skôr.


Rozmýšľali ste už nad svojou vlastnou odpoveďou na otázku, čo je manželstvo? Niekto povie: Manželstvo je Boží dar aj zámer. Iný vníma, že je to záväzok a zodpovednosť, ktorú tento dar prináša. Ďalší cituje vetu, že manželstvo je základnou bunkou cirkvi aj spoločnosti. Filozofi aj humoristi by vedeli pridať veľa aforizmov či vtipov... Ponúkame jeden z pohľadov na manželstvo.

Život človeka sa odohráva vo vzťahoch s ľuďmi a vo vzťahu s Bohom. Jeho najvnútornejšia potreba je byť milovaný a milovať...

Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu rozdielne tak, aby sa vzájomne dopĺňali, podporovali a pomáhali si. Túto harmóniu vzťahov narušilo ľudské sebectvo. Muž zneužil svoje výsadné postavenie zodpovednosti za rodinu a začal nad svojou ženou vládnuť. Novovek sa snaží navrátiť žene dôstojnosť a preklápa nerovnováhu vzťahov zase na druhú stranu. Popiera rozdiely medzi mužom a ženou a z nich vyplývajúce prirodzené poslanie v rodine. Oberá otcov o ich prirodzenú rolu a autoritu. Dôsledky toho nás ovplyvňujú stále. Ježišova obeta však vykúpila aj manželstvo a vrátila mu jeho prvotnú hodnotu.

Boh nám ponúka tri piliere ideálneho manželstva: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom. (Gn 2,24)

Preto muž opustí svojho otca i svoju matku

Žene nebolo treba v starom Izraeli pripomínať opustenie rodičov, lebo podľa tradície vždy odchádzala do rodiny manžela. Dnes sú tieto slová aktuálne pre obidvoch. Môj vzťah k partnerovi je dôležitejší ako vzťah s rodičmi. Rodičom patrí láska aj úcta, ale až po partnerovi. Môžeme bývať aj v jednom dome s rodičmi, a opustili sme ich. Na druhej strane môžeme bývať aj stovky kilometrov od rodičov a ak ich necháme zasahovať do nášho manželstva, neopustili sme. Ale nestačí len opustiť rodičov, treba aj vnútorne opustiť všetky doterajšie vzťahy, zvyky a posunúť ich na menej dôležité miesto za partnera. Musíme opustiť pocit, že len náš názor je správny, že len to, čo bolo v našej rodine je správne. Ak to dokážeme obaja, vtedy si začíname vytvárať našu novú jedinečnú rodinu.

a priľne k svojej manželke

Vzájomné priľnutie znamená nerozlučné spojenie. Spojenie založené na absolútnej dôvere, keď sa obidvaja dokonale poznajú a nemajú pred sebou žiadne tajomstvá, za ktoré by sa mali hanbiť. Všetci poznáme, aká krehká je vzájomná dôvera a ako ľahko sa stráca previnením. Boh chráni manželov v ich najbližšom zväzku. V ňom sa manželia vzájomne odovzdávajú a prijímajú. Chce, aby obaja mali istotu nerozlučnosti.

a budú jedným telom

Týmito slovami rozumieme nielen fyzickú jednotu v manželskom intímnom spojení, ale aj jednotu ducha, duše a tela. Sex dostal človek ako silný prostriedok na zjednotenie. Ale až ako finále procesu opúšťania a priľnutia v manželstve. Stať sa jedným telom znamená omnoho viac ako len telesné spojenie manželov. Znamená to, že obaja sa delia o všetko, čo majú, nielen o svoje telo, svoj majetok, ale tiež myšlienky a city, svoje radosti a bolesti, svoje nádeje a obavy, úspechy a neúspechy. Stať sa jedným telom znamená úprimnosť aj v maličkostiach.

Ako je to s podriadenosťou ženy?

Pavol v liste Efezanom hovorí, že žena sa má podriadiť mužovi a muž má ženu milovať. Ako máme rozumieť týmto slovám? Muž aj žena sú si pred Bohom rovní. Majú si vzájomne pomáhať, slúžiť. Muž má však primárnu zodpovednosť za rodinu, je na to vybavený. Mal by byť žene oporou a ona jemu rovnako. Vedomé a aktívne podriadenie sa dáva žene slobodu žiť to, čo jej je prirodzené. Rešpektovať muža ako hlavu neznamená nemať svoj názor, sebavedomie, nechať sa využívať.

Marián Kuffa sa pred rokmi pýtal mladých na stretnutí: "Muž je hlava rodiny a čím je žena?" Z publika sa ozvalo: "Krkom!" "Figu borovú!" protestoval Kuffa, "Krkom, aby mohla hlavou krútiť, ako sa jej zachce?! Tak to potom v niektorých rodinách vyzerá! Muž má byť hlavou rodiny a žena jej srdcom! A čo robí srdce? 24 hodín denne pumpuje do celého tela krv. A čo je krv? Krv je láska. Toto je úloha ženy."

Nie je ťažké podriadiť sa mužovi, ktorý sa celý obetuje pre rodinu. Ale keď sa správa nezodpovedne ako dieťa, keď pije, nezabezpečuje rodinu, vtedy neostáva žene nič iné, len prebrať zodpovednosť aj zaňho, kým sa nespamätá. Žena sa musí vo svojej podriadenosti môcť spoľahnúť na zodpovedného manžela.

Priority

Pri rozhodovaní v bežných denných situáciách sa často ocitneme pred problémom, čomu dať prednosť. Aby sme rozhodli čo najlepšie pre nás, pre nášho partnera, deti, rodinu, môžeme sa riadiť prioritami, ktoré nám ponúka Písmo.

1. Boh

Čo znamená mať Boha na prvom mieste? Nezanedbať modlitbu, omšu, čítanie Písma kvôli deťom, práci, partnerovi, koníčkom. Znamená to počítať s Bohom, hľadať jeho vôľu, dôverovať mu. Vzťahu manželov veľmi prospieva, keď sa dokážu spolu modliť.

2. Partner

Pripomeňme si sľub, ktorý sme dali pri sobáši partnerovi. Znamená to, že sa slobodne a z lásky vzdávam práva žiť len pre seba, že naše spoločné dobro má prednosť pred mojím osobným, že všetko moje je k dispozícii aj partnerovi. Že môj partner má prednosť pred rodičmi, pred dieťaťom, pred prácou, priateľmi, záľubami.

3. Deti

Sú pre nás požehnaním. Boh nám ich zveril do starostlivosti a máme za ne zodpovednosť. Najväčší dar, ktorý môže dať rodič dieťaťu, je vzájomná láska rodičov.

Niekedy sa mama veľmi upne na dieťa a zanedbáva manžela. Dieťa však nemôže byť viac, ako partner. Vedeli by o tom rozprávať manželia, ktorých deti vyrastú, odídu z domu a oni ostávajú sami bez spoločných záujmov, pretože všetku energiu venovali svojim deťom.

Pre mnohých otcov je náročné venovať sa deťom, keď prídu unavení z roboty. Ale stojí za to premôcť sa a tráviť s nimi čas pri zábave aj pri práci. Ten čas, ktorý môžu tráviť s deťmi, prejde rýchlo a investícia do času s deťmi sa im vráti veľmi skoro, už v čase dospievania.

4. Rodina

To sú predovšetkým rodičia, súrodenci. Odpútať sa znamená nenechať si rozkazovať vo svojom vlastnom domove, nerozhodovať pod nátlakom rodičov, nenechať si dirigovať v kuchyni, nenapodobňovať zvyky z domu, keď partnerovi nevyhovujú. Odpútaním sa však nemôžeme zbaviť zodpovednosti a starostlivosti o rodičov v starobe alebo chorobe.

Na problém opustenia rodičov sa môžeme pozerať aj z druhej strany, ak máme už dospelé deti. Nezasahujme im do života. Istotne im pomôže naša modlitba.

5. Blížni v cirkvi a ostatní blížni

Máme susedov, kolegov v práci, ľudí z farnosti. Ako kresťania máme aktívne vstupovať do spoločenského diania, vyjadrovať sa k spoločenským otázkam. Nemali by nám byť ľahostajné osudy ľudí okolo nás. Ak môžeme, treba pomôcť, ak nie ináč, tak aspoň modlitbou.

Pre niekoho môže byť práca pre cirkev únikom z rodiny. Dobré je, keď sa takýmto aktivitám venujú manželia spoločne a zapájajú aj deti.

6. Práca

Práca je prostriedkom na zaistenie svojich aj rodinných životných podmienok. Ak je naša práca zmysluplná, čestná a svedomitá, dáva radosť a náplň nášmu životu a rozvíja naše schopnosti a osobnosť.

Ak sa nám práca stane hlavným zmyslom života s túžbou po kariére, zanedbávame rodinu. Aj starostlivosť o domácnosť, upratovanie, varenie nemôže byť dôležitejšia ako úloha manželky a mamy v rodine.

Keď sa rozhodujeme o zmene zamestnania, o vedľajšom úväzku, o nástupe manželky do roboty, o práci pre farnosť, o spoločenskej angažovanosti, treba, aby sme sa rozhodovali manželia spolu a zodpovedne voči sebe, deťom a rodine.

7. Zdravie

Zdravie je dar. O svoje telo sa treba starať. V správnej miere zdravo jesť, dostatočne spať, dopriať si potrebný pohyb, nedrogovať, nepiť, nefajčiť, nerozčuľovať sa... Zdravie si treba chrániť, aby sme sa mohli venovať všetkým už spomínaným prioritám, ale nie na ich úkor. Nie prehnane sa sledovať, úzkostlivo vyberať jedlo, prehnane sa venovať posilňovaniu, skrášľovaniu.

8. Koníčky, záujmy

Poslednou prioritou sú koníčky a záujmy. Spoločné záujmy zlepšujú vzťahy v rodine. Aby rozdielne koníčky nerozdeľovali rodinu, treba ich robiť s mierou. Odborníci odporúčajú rozvíjať spoločné koníčky na úkor individuálnych.

Treba pamätať, že prvé štyri priority sú pevné. Nemajú sa meniť. Poradie ostatných sa môže podľa potreby meniť.

Ak súhlasíme s týmto usporiadaním vzťahov, rebríček hodnôt nám uľahčí veľmi veľa rozhodovaní v živote.

Úloha pre naše manželstvo:

Porozprávajme sa o momentoch, kedy sme cítili, že náš partner nám dáva po Bohu najvyššiu prioritu.

Skúsme bez výčitiek hovoriť aj o situáciách, kedy sme vnímali, že vyššie miesto mali deti, rodičia, priatelia, práca, koníčky.

TIP NA JÚNOVÉ RANDE:

Spoločná turistika

TIP na pozornosti

Objímte manželku len tak, pre vyjadrenie podpory, ochrany, uznania, bez "sexuálneho podtónu". Vyjadrite jej, že ste tu pre ňu bez akýchkoľvek nárokov alebo požiadaviek.

Úprimne sa na manžela usmejte. Aj keď sa vám zdá, že si to "nezaslúži". Úsmev má čarovnú moc.