Ďakujeme, že ste s trpezlivosťou počkali na spracovanie januárovej témy ;-)
Ďalšie témy by mali pribudnúť koncom prvého týždňa v každom mesiaci.
Vstúpili sme do ďalšieho roka a ešte v nás doznieva radosť vianočného obdobia, ktoré nám prinieslo nádhernú zvesť: Boh v tele sa narodil, pripodobnil sa nám, aby sme sa my mohli stať podobnými jemu.
Vzal si telo. On, Stvoriteľ, prijal telo, aby nám neskôr svoje telo dal – aby sme s ním mohli byť jedno.
Manželstvo je – má byť – znamením jednoty – tej jednoty, po ktorej túži Boh a ktorú nám pripravil.
Zároveň do tejto špecifickej jednoty, tej manželskej, ktorá z manželov robí jedno telo, vložil dar podieľať sa na tvorení sveta. Každý nový život – nové telo – je pokračovaním stvorenia.
Je to úžasné, ak si uvedomíme, čo všetko nám Boh dáva tým, že nás stvoril v tele a že nám dal telo. Telo nie je niečo nepodstatné – naopak, je veľmi dôležité a hodné úcty. Je iné než telo živočíchov, lebo človek je podobný Bohu tým, že má rozum a slobodu, možnosť rozhodovať sa a možnosť milovať.
Keď sa v intímnom spojení telo muža a ženy zjednotí v láske – nie v žiadostivosti, nie v sebeckom pôžitku, ale v sebadarovaní, prežívajú obaja kúsok neba. Istý muž v diskusii o tom, ak osi predstavuje nebo, povedal – Nebo - to je večný orgazmus! Možno je to úsmevné a niekto by to vyjadrenie považoval za nepatričné či prízemné. No vo svojej podstate je to tak: náš cieľ je prísť k Bohu, do neba, byť s ním jedno a splynúť s ním.
V manželstve máme predobraz a znamenie tejto jednoty lásky: do tej miery, do akej ho nenaruší vlastné očakávanie, sebecké predstavy a vôbec, všetko to, čo nie je darom a prijatím daru. Každý muž a každá žena, ktorí vstupujú do manželstva, si želajú byť jedno – jedno srdce, jedna duša – zdieľať aj svoje prežívanie, svoju emocionálnu intimitu, vybudovať vzťah lásky, kde sa každý môže cítiť milovaný a prijatý.
Tento vzťah sa premietne aj do intímneho vzťahu. A neskôr sa ukáže v plnej pravde aj vtedy, ak už telo muža a ženy nedokáže pre starobu či chorobu poskytovať rozkoš druhému. Telo je hodné úcty aj vtedy, keď je už staré a keď je vo vráskach na koži vpísaný celý ľudský osud. Aj vtedy je hodné úcty a lásky, aj vtedy môže byť znamením jednoty. Lebo raz – ten deň príde – keď bude naše telo obnovené a vzkriesené, aby sme v ňom mohli prežiť ten najkrajší zážitok bez konca – jednotu s tým, ktorý nás stvoril, s tým, ktorý si vzal telo a stal sa človekom, s tým, ktorý sa narodil do chudoby a vo svojom tele prežil ľudský život.
Mária Schindlerová
Pozrite si aj podnet pre manželské rande a tip na pozornosti s januárovou témou.
Téma nasledujúceho mesiaca:
"Láska je dobrotivá"
Keď pribudene rozpracovanie témy, upozorníme vás formou SMS správby, ak o to požiadate.
Témy z predchádzajúcich mesiacov nájdete v našom archíve