Nebojme sa krízy - každá má riešenie

Šťastné a nešťastné manželstvá sa nelíšia počtom konfliktov, ale spôsobom, ako k nim pristupujú.

Čo je to kríza v manželstve? Mohli by sme povedať, že je to čas alebo stav, kedy si nerozumieme, kedy nie sme spokojní, kedy sa necítime spolu príjemne, keď nedostávame, po čom sme túžili, keď sa nerealizuje, o čom sme snívali. Každé manželstvo sa z času na čas do takejto situácie dostane. Čo ju spôsobuje?

Pápež František v exhortácii Amoris laetitia v bodoch 235, 236 a 233 hovorí:

Existujú bežné krízy, ktoré zvyčajne postihujú všetky manželstvá, ako kríza počiatkov, keď je potrebné sa naučiť, ako urobiť zlučiteľnými vzájomné rozdiely a odpútať sa od rodičov; alebo kríza príchodu dieťaťa so svojimi novými emočnými výzvami; kríza výchovy dieťaťa, ktoré mení zvyky rodičov; kríza dospievania dieťaťa, ktorá si vyžaduje mnoho síl, destabilizuje rodičov, ba niekedy ich postaví jedného proti druhému; kríza "prázdneho hniezda", ktorá núti manželský pár, aby znovu hľadel na seba samého; kríza spôsobená starobou rodičov manželov, ktorí si vyžadujú viac prítomnosti, viac pozornosti a ťažké rozhodnutia. Sú to náročné situácie, ktoré vyvolávajú obavy, pocity viny, depresie alebo únavu, ktoré môžu vážne naštiepiť zväzok. (235)

K týmto sa pridávajú osobné krízy, ktoré doliehajú na manželský pár, spojené s ekonomickými, pracovnými, citovými, spoločenskými a duchovnými problémami. A pripájajú sa tiež neočakávané okolnosti, ktoré môžu pozmeniť rodinný život... (236)

Bezprostrednou reakciou je klásť odpor voči výzve krízy, stiahnuť sa do defenzívy, lebo človek cíti, že sa mu veci vymykajú spod kontroly; kríza ukazuje nedostatočnosť vlastného spôsobu života, a to je nepríjemné. Použije sa preto metóda popierania problémov, ich skrývania, relativizovania ich dôležitosti, sústredenia len na plynutie času. To však odďaľuje riešenie a vedie k míňaniu energie na zbytočné zakrývanie, ktoré veci len komplikuje. Putá chátrajú a silnie izolácia, ktorá poškodzuje intimitu. V kríze, ktorej sa nečelí, sa najviac poškodzuje komunikácia. Takýmto spôsobom, kúsok po kúsku, sa z osoby, ktorá bola "tou, ktorú milujem", postupne stáva "tá, ktorá ma celý život sprevádza", potom už len "otec alebo matka mojich detí" a napokon cudzí človek. (233)

Väčšina manželov sa brala v čase zaľúbenia, kedy jeden druhému prejavovali veľa pozornosti. Často sa však stáva, že si mladí manželia v stereotype bežných dní neuvedomia, že v úsilí dokazovať tomu druhému, že je pre nás najdôležitejší, treba celé manželstvo pokračovať.

My už dopredu môžeme zbadať, že sa niečo deje. Psychoterapeut Salvatore Ventriglia v knihe Červené kontrolky hovorí o signáloch, ktoré upozorňujú, že niečo v manželstve nie je v poriadku a treba to riešiť. Sú to neustále konflikty, zmena partnerského vzťahu na materský/otcovský, nič necítim - vybral som si zle partnera, komunikácia len o činnostiach, pokles záujmu o sex, paralelné cesty, únikové cesty: alkohol, facebook, drogy, workholizmus, záujem o inú osobu.

Čo robiť, keď v našom vzťahu zbadáme svietiť niektoré kontrolky? Samé sa nevyriešia. Ani čakanie, že sa zmení ten druhý nepomôže. Väčšinou platí, že sme obaja niekde niečo zanedbali. Treba nájsť odvahu hľadať, aký je môj podiel viny. Ak si vieme svoju chybu priznať, potom sa dokážeme aj ospravedlniť a začať naprávať, čo sme pokazili.

Najprv treba skončiť s ničiteľmi lásky, o ktorých vo svojej rovnomennej knihe hovorí doktor Harley. So sebeckými požiadavkami, s neúctivým presadzovaním názoru, s výbuchmi hnevu, s neúprimnosťou, s nepríjemnými návykmi a s nezávislým konaním. Spomínali sme ich v vo februári 2021 v článku Kríza ako príležitosť, ktorý je v archíve. Zároveň sa potrebujeme učiť napĺňať citové potreby toho druhého (v archíve - máj 2021 - Naša každodenná láska). Veď sobášom sme sa stali jednou bytosťou a čo zlé alebo dobré urobím tomu druhému, to robím vlastne aj sebe. Ten druhý nie je môj nepriateľ, ale najbližší človek, s ktorým hľadáme cestu z ťažkostí. Niekedy pomôže aj rozhovor so skúsenými ľuďmi, ktorí dokážu vidieť situáciu z nadhľadu. Ak krízu správne prekonáme, naše manželstvo sa posilní. Akoby sme ho posunuli na vyššiu úroveň.

Psychológ Karol Pollák hovorí: "Kľúčová je najmä skúsenosť, s ktorou sa chcem s vami podeliť, že náš manželský partner je pre nás požehnaním aj krížom. Je to kríž Pánom nám na mieru šitý, má nás veľa naučiť a umožniť nám ľudsky duchovne vyrásť. Samozrejme, iba ak ho s úprimnou láskou objímeme."

Spracovali Emil a Anka Kondelovci