Marec 2025

Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš.

(sv. Ján Pavol II.)

Neuzdraviteľné sklamania

Kto z nás nezažil bolesť zo sklamania? Je to bolesť, ktorú nám spôsobil niekto iný. Niekto, kto nesplnil naše očakávania.

Nedávno som počula myšlienku, že naša radosť nezávisí od splnených očakávaní, ale od vďačnosti.

Je to postoj srdca – ďakovať, aj keď sa necítime vďační. Nejde o pocity, ide o postoj. Sv. Pavol hovorí "buďte vďační", nie "cíťte sa vďační".

Možno sme sklamaní z maličkostí, ktorých keď je tisíc, narastú do veľkých rozmerov. A možno z vlastných rozhodnutí, ktoré teraz prehodnocujeme a ľutujeme, že sme ich urobili.

Dosaďme si sem teraz konkrétne možnosti. Ja som bola napríklad tento mesiac sklamaná znovu tak ako rok predtým, že môj manžel mi na výročie sobáša nedal kvety, ani čokoládku, ani nič "sám od seba", čím by dal najavo, že si ten dátum pamätá. A tá myšlienka z úvodu mi preto utkvela v mysli, lebo mi ukázala presne to, čo som potrebovala: ja som si dala vziať radosť, lebo som očakávala čosi, mala som nejaký nárok... pritom viem, že môj manžel by mi zniesol aj modré z neba, kúpi mi bez ohľadu na dátumy či výročia (tie si aj tak nepamätá) to, čo mi pomôže rozvíjať moje dary, verí mi viac ako ja sama sebe...

A tak v tom sklamaní, že ani tento rok... som si premietala v hlave, za čo všetko môžem byť pri ňom vďačná. Bez váhania súhlasil s tým, aby sme vzali mojich chorých rodičov a brata s postihnutím k sebe pred necelým polrokom. O môjho otca, ktorý je imobilný, sa denne stará tým, že mi pomáha s jeho hygienou, dvíhaním, prispôsobením svojho programu... že nefrfle, keď nám môj autistický brat narúša náš zabehnutý režim a snaží sa mu porozumieť. Že mi dnes v noci, keď ma počul kašľať, chcel uvariť čaj a spýtal sa, ako by mi pomohol...

Je to tak: naša radosť nie je závislá od splnených očakávaní, ale od vďačnosti.

A ešte – aj Božie slovo hovorí o tom, ako "Boh oľutoval, že stvoril človeka", lebo ľudia sa pokazili...

Čo urobil? Veď to nebola jeho chyba, ale tých druhých – človeka.

Dal novú šancu, novú možnosť. Nezavrel dvere.

Učme sa to aj my: byť vďační, aj keď to necítime. Hľadajme dôvody na radosť a skúsme nechať "otvorené dvere" – dať novú šancu, veriť a dôverovať.

Mária Schindlerová

Tip na marcovú pozornosť

Poproste manžela/manželku o odpustenie zranení v intímnej oblasti a poďakujte mu/jej za spolu prežité krásne chvíle.

Tip na manželské rande

Na spoločnej naplánovanej prechádzke si vyjadríme vďačnosť za niečo, čo bolo od toho druhého pre mňa príjemné, ale nemal som priestor sa za to poďakovať alebo som to v tej chvíli považoval za samozrejmosť.