December

Deti - Naše radosti a starosti

Rodičia dnes vedia, čo sa deje v rôznych kútoch sveta, ale viacerí ani netušia, čo sa deje za dverami detskej izby, v duši ich dieťaťa. Vo svete našich detí nikto nemá takú moc, ako my rodičia.

BYŤ DOBRÝM RODIČOM DÁ ZABRAŤ

Téma výchovy nás presahuje. Aj keď môžeme veľa vecí urobiť, nemôžeme všetko. Nikdy nemáme istotu, ako to dopadne. Výchova detí je naša spolupráca na Božom stvoriteľskom pláne. Niekedy dobrá, niekedy slabá. Treba Boha prosiť, aby nám dal svetlo, ako deti vychovávať, ako s nimi komunikovať a ako im vštepiť a sprostredkovať kresťanské hodnoty. Našťastie Boh často za nás dotiahne aj to, čo zanedbáme. Prax potvrdzuje, že deti dokážu byť odolné aj voči našim výchovným chybám. Nielen my vychovávame deti, ale aj ony nás.

Vzťah k svojim deťom si vytvárame už dávno pred ich narodením, dokonca ešte pred ich počatím. Je to naša ochota prijať ich také, aké sú. Zdravé, choré, plánované, neplánované... Sú darom od Boha. Nevlastníme ich, sprevádzame ich. Najvzácnejšie, čo im dáme, je naša láska.

Dobrý vzťah manželov

Základným predpokladom dobrej výchovy je fungujúci vzťah rodičov. Muž miluje svoju ženu. Žena si váži svojho muža. Deti kopírujú rodičovské vzory. Ak otec bude synovi hovoriť, že sa má k ženám správať úctivo, ale bude k manželke, dcére či matke neúctivý, syn s veľkou pravdepodobnosťou preberie neúctivé správanie k ženám. To isté platí aj o mame a dcére.

Bezpečný domov

Domov by mal byť miesto, kam sa deti budú vracať s radosťou, bez obáv aj v ťažkých chvíľach. Pre rodičov to znamená vytvoriť pokojné, bezpečné, láskyplné prostredie, kde je dieťa bez podmienok prijaté také, aké je. Bez podmienok znamená, že aj keď sa mu nedarí, aj keď urobilo chyby, sklamalo, malo by u rodičov nájsť odpustenie a povzbudenie.

Prijatie dieťaťa

Stáva sa, že rodičia si vysnívajú dieťa. To, ktoré je im pri narodení dané, však nemusí spĺňať ich ambície. Ak ho rodičia neprijmú s láskou také, aké je, cíti od rodičov neprijatie. Napríklad niekto chcel chlapca a narodilo sa dievčatko. Naše deti majú iné záujmy, inú povahu, iné nadanie, inú postavu, iné zdravie, ako sme očakávali. Každý rodič by si mal v určitom okamihu uvedomiť, že toto je moje skutočné dieťa. Moje jedinečné bábätko, môj školák, môj tínedžer, moja dospelá dcéra, môj dospelý syn a učiť sa ako múdro a s úctou sa k nemu správať. Byť dobrým rodičom dá zabrať, ale stojí to za to. Každé dieťa je iné a potrebuje byť prijaté a milované vlastnou, neopakovateľnou láskou. Dá mu to istotu jeho hodnoty a zdravé sebavedomie.

Rodinné stereotypy

Stará múdrosť hovorí, že výchova dieťaťa začína už 20 rokov pred jeho narodením výchovou rodičov v ich rodinách. Väčšina rodičov podvedome preberá stereotypy zo svojich pôvodných rodín. Sú dobré, alebo sú zlé? Dohodnime sa spolu, čo bolo dobré a prenesme to aj do svojich mladých rodín. Ak sa chceme vyhnúť chybám, ktoré robili naši rodičia, hľadajme, ako správne pristupovať k niektorým výchovným problémom. Nevyčítajme rodičom, čo robili zle. Robili, ako vedeli. No my stavajme na zelenej lúke. Dnes máme k dispozícii veľa dobrej literatúry o výchove detí.

Výchovné chyby

Skúsme porozmýšľať, či občas neskĺzneme k nesprávnym postojom k dieťaťu:

Rodičia si niekedy prostredníctvom svojich detí chcú realizovať svoje nesplnené sny. Môže sa stať, že otec chcel byť vrcholový športovec a núti dieťa tvrdo trénovať, aj keď ono má nadanie na niečo úplne iné, napríklad umenie. Treba naozaj citlivo rozlišovať, aké má dieťa talenty a tie rozvíjať.

Privlastnenie si dieťaťa, keď rodičia držia dieťa v prílišnej závislosti od seba až do dospelosti. Vyrastie z neho nesamostatný človek bez zdravej sebadôvery, ktorý sa nevie rozhodovať ani prekonávať prekážky.

Výmena rolí, keď rodičia presúvajú na deti svoje problémy a robia si z detí dôverníkov pre svoj pocit samoty, neschopnosti, depresie. Stáva sa to väčšinou vtedy, keď jeden z rodičov chýba, alebo je citovo nezrelý, prípadne sa opíja, málo býva doma. Keď sa rodič nestará o citové potreby dieťaťa, dieťa sa nemôže zdravo vyvíjať. Každé dieťa má právo na šťastné detstvo.

Cieľ výchovy

Skoro každá žena túži byť mamou a rozdať sa deťom. Skoro každý muž chce odovzdať to, čo sa naučí alebo získa, niekomu blízkemu. Výsledkom výchovy má byť samostatný, zrelý, zdravo sebavedomý človek, ktorý raz bude vedieť byť dobrým rodičom. Zrelý človek pozná svoju hodnotu, svoje prednosti aj nedostatky. Rozhoduje sa samostatne a zodpovedne. Vie, aký má jeho život zmysel a čo chce dosiahnuť.

Pokúsme sa prejsť jednotlivé obdobia vývoja dieťaťa.

Tehotenstvo

Vďaka výskumom v prenatálnej psychológii dnes vieme, aká dôležitá je pre vývoj dieťaťa duševná pohoda matky. Tá prirodzene závisí od vzájomného vzťahu rodičov. Pre zdravý vývoj dieťaťa je potrebné, aby bolo prijaté nielen od narodenia, ale už od počatia. Plánované, či neplánované. Tieto zážitky ostávajú v pamäti dieťaťa a ovplyvňujú jeho správanie v neskoršom živote. Ak matka prežíva strach, smútok, stres dlhodobo, zužujú sa cievy a dieťa je menej vyživované. Za duševnú pohodu matky je zodpovedný otec. On má ženu ochraňovať a vytvárať v rodine dobrú náladu, prejavovať jej pozornosť. Ideálne by bolo, keby budúcej mamičke doprial čas na oddych, na duchovné obohatenie, na radostné zážitky.

Prvé dni, týždne, mesiace

Základnou potrebou dieťaťa je bezvýhradná láska prejavovaná tým, že dieťa má pocit bezpečia. Má istotu, že mama je blízko a keď ju potrebuje, príde. Potrebuje cítiť tlkot maminho srdca, ktorý ho sprevádzal ešte v jej brušku. Potrebuje fyzický kontakt. Nielen pocit maminej pozornosti pri dojčení, pri prebaľovaní, obliekaní, ale aj pri objatí, pohladení, hraní. Potrebuje, aby sme mu veľa rozprávali. Temer všetko sa bude učiť počúvaním. Potrebuje náš zrakový kontakt. Nikdy dieťa netrestajme odmietnutím pohľadu. Dieťa s nami komunikuje plačom. Ináč plače, keď je hladné, ináč, keď je unavené. Mama dokáže tieto rozdiely veľmi rýchlo rozoznať. V tomto období si podobným spôsobom má vytvárať vzťah s dieťaťom aj otec.

Priority

Už sme spomínali, aké je ideálne poradie priorít manželov v rodine. Boh, manžel/manželka, deti, rodičia, blížni, práca, zdravie, koníčky. Príchodom prvého dieťaťa sa v mnohých rodinách poprehadzujú. Musia si to uvedomiť hlavne manželky, ktoré venujú všetku svoju energiu starostlivosti o dieťa a začnú zanedbávať manželov. Stále treba vzťah s manželom budovať, lebo deti rýchlo vyrastú, odídu a manželia ostanú vo vzťahu, aký si vytvorili. Ale aj manželia by mali pamätať, že deti majú vyššiu prioritu ako práca, blížni alebo koníčky. Od narodenia sa rodičia majú učiť venovať sústredenú pozornosť každému dieťaťu aspoň štvrť hodiny denne. Ideálne je aj viac. Ak si otec povie, že v práci je celý deň a robí to pre rodinu, je dobré, ak si uvedomí, že dieťa ho potrebuje najmä v prvých rokoch života. Ak vtedy sa mu nevenuje, nevytvoria si vzťah a neskôr sa to už nedá dohnať. Byť dobrým otcom dá zabrať...

Istý otec spomína, ako na začiatku manželstva si vzal dve zamestnania, staval dom a syn chodil za ním, otravoval, chcel sa hrať, chcel byť s otcom a čokoľvek s ním robiť. On ho ale odsúval, že teraz nemá čas, že je unavený, že neskôr sa mu bude venovať. Roky prešli, pracovná hektika pominula, stavba sa skončila. Jedného dňa sa otec rozhodol, že vezme syna na celodenný výlet a strávia spolu čas. No syn už s ním nechcel ísť. Radšej chcel byť s kamarátmi. Čas, kedy dieťa otca vníma ako superhrdinu, je krátky ale veľmi dôležitý pre budovanie dobrého vzťahu až do dospelosti.

John Eldredge vo svojej knihe uvádza dôležitú vetu, ktorú by mal v rôznych obmenách hovoriť svojej dcére otec: Si pekná, si krásna práve taká, aká si. A čo má hovoriť svojmu synovi? Zvládneš to, dokážeš to, si dobrý. Je veľa dcér a synov, ktorí sa týchto viet nedočkali.

Prvé tri roky

Aj keď si dieťa prvé 2-3 roky nepamätá, zásadne ovplyvňujú jeho psychiku. Základnou potrebou pre citový vývoj každého dieťaťa je bezpodmienečná láska. Dieťa má cítiť, že ho milujeme za každých okolností. Nekladieme podmienky: Budem ťa mať rád, keď budeš taký a taký. Je potrebné určiť deťom hranice, klásť na ne požiadavky. Ale ak ich nesplní, neznamená to, že ho nebudeme ľúbiť. Hovoríme mu, čo robí dobre a čo zle. Nehodnotíme dieťa, ale jeho skutky. Nemôžeme povedať: Si zlý, nemám ťa rád. Radšej povedzme: Mám ťa rád, ale toto si spravil zle. Dieťa je vždy dobré. Zlé môže byť len to, čo urobilo. Ak dieťa urobí niečo správne a dobre, chváľme ho. To, že je dieťa dobré, nie je samozrejmosť. Ak dieťa priveľa kritizujeme a málo chválime, vychováme neistého človeka s nízkym sebavedomím. Koľko lásky dieťaťu dáme, toľko jej dokáže rozdať a aj nám vrátiť.

Jednotnosť

Dieťa potrebuje istotu a bezpečie hraníc, ktoré mu poskytujú obidvaja rodičia. Ak rodičia nie sú jednotní, dieťa stráca istotu. Rodičia majú stáť za svojím rozhodnutím, dodržať sľub, byť dôslední pri zákaze. Nemôžu raz niečo dovoliť a potom zakázať, podľa toho, ako sa im to hodí. Ak rodič nedodrží sľub, dieťa mu neverí. Rodičia nesmú navzájom spochybňovať rozhodnutie toho druhého. Nejasnosti by si mali vyriešiť bez prítomnosti dieťaťa, aby sa nespochybňovala autorita niektorého z rodičov. Ani starí rodičia nesmú spochybňovať rozhodnutia rodičov pred vnúčatami.

Obdobie prvého vzdoru

Dieťa prestáva o sebe hovoriť v tretej osobe ako o Jankovi, Marienke. Začína si uvedomovať svoje Ja. Býva to v období od 1,5 do 3 rokov. Potvrdzuje si svoju hodnotu a silu tak, že robí pravý opak, ako mu rodič káže. Rodič má trvať na pravidlách, nemá podliehať mienke okolia, nevšímať si plač, kopanie, hádzanie sa o zem. Ak si dieťa uvedomí, že tým nič nedosiahne, nebude nabudúce zbytočne plytvať energiou.

Prvých šesť rokov

V prvých šiestich rokoch je dieťa mimoriadne tvárne. Vtedy sa kladie základ jeho osobnosti. Ako príklad pre budovanie základov osobnosti môže slúžiť nádoba, do ktorej chceme dostať veľké skaly aj piesok. Podarí sa nám to len tak, že tam najprv naukladáme skaly a pieskom potom vyplníme voľný priestor. Keby sme to robili naopak, niektoré skaly by sme už do nádoby nevmestili. Dieťa je ako suchá špongia. Nasáva všetko. Dobré aj zlé. Je na rodičoch, čo mu poskytnú. V neskorších rokoch má výchova už len malý vplyv na formovanie osobnosti. Práve preto v týchto rokoch by si mal vytvárať vzťah dôvery s dieťaťom aj otec. Mal by ho viesť k čestnosti, odvahe, tvorivosti, dobrodružstvu, práci. Deti sa učia opakovaním a napodobňovaním. Vlastný príklad je najsilnejším výchovným prostriedkom. Ak sa rodičom zdá, že sa napríklad súrodenci k sebe správajú zle, môžu skúsiť porozmýšľať, ako sa k sebe chovajú oni ako manželia. Ak rodič dieťaťu povie, že nemá klamať, ale zatají sa pred susedom, dieťa prestane rodičovi veriť a učí sa klamať.

Každé dieťa potrebuje iný prístup

Stáva sa, že rodičia, čo majú viac detí, sa čudujú, prečo jedno dieťa "sa nevydarilo", keď ich všetky vychovávali rovnako. Práve v tom je chyba. Každé dieťa je originál. Ku každému dieťaťu treba pristupovať individuálne. Inak mu prejavovať lásku, inak s ním komunikovať, inak ho viesť k zodpovednosti. Preto by rodičia nemali porovnávať súrodencov navzájom ani s bratrancami, sesternicami či deťmi susedov a známych.

Do dvanásť rokov

U chlapcov aj dievčat sa vyvíja vzťah k mame a k otcovi v rôznych obdobiach detstva rozdielne. Samozrejme, že do troch rokov dominuje u oboch mama. Ideálne je, keď v osemnástich vyprevádza do dospelosti oboch otec.

Dieťa by sa do dvanástich rokov malo naučiť rozlišovať dobro a zlo. Malo by sa samo vedieť rozhodnúť pre dobro. Malé deti sa učia, že dobré je to, čo dovolia rodičia a zlé je to, čo zakážu. Neskôr deti potrebujú aj porozumieť, prečo je niečo dobré a niečo zlé. Rodič im vysvetľuje prirodzené normy ľudského spolužitia. Ak sa dieťa rozhodne nesprávne, malo by zažiť aj následky svojho rozhodnutia a tiež pocit odpustenia. Aj poriadku sa naučí, keď je upratanie vecí samozrejmosťou pre obidvoch rodičov. Postupne by mu mali pribúdať povinnosti a naučiť by sa malo pracovať v domácnosti. Práca sa nemá dávať ako trest ale ako prirodzená súčasť života.

Škola

Rodičia by sa mali zaujímať, aké je prostredie, v ktorom dieťa trávi v škole čas. Dnešnú dobu charakterizuje kríza autority. Ak sú nejaké problémy v škole, je rozumné nekritizovať učiteľov pred deťmi, ale ísť situáciu preriešiť s učiteľom osobne. Netrestať deti za známky. Snažiť sa v dieťati budovať vzťah k škole tak, aby tam dieťa chodilo rado. Venovať čas dieťaťu každý deň. Dobrý návod na komunikáciu ponúkajú otázky typu: Aký si mal deň? A čo tvoji kamaráti? Je všetko v poriadku? Potrebuješ s niečím pomôcť? Rodič by mal vedieť, s kým sa dieťa stretáva. Vyplniť dieťaťu voľný čas rozumne, tvorivo, nie odkladať ho pred obrazovku televízie alebo počítača. To je stratený čas. Nájdime si denne čas prizvať deti k spoločnej práci aj k spoločnej hre, športu a zábave. V jednej rodine otec zaviedol zvyk, že vybral jedno popoludnie v týždni a každý týždeň ho strávil s iným dieťaťom. Každé dieťa mohlo navrhnúť, kam pôjdu, čo budú robiť. Vďaka tomu si otec vytvoril výborné úprimné vzťahy so svojimi deťmi.

Úlohy pre naše manželstvo:

Popri spoločne strávenom čase s deťmi venujme každý deň sústredenú pozornosť aspoň 15 minút každému dieťaťu zvlášť.

Otcovia, začnime používať zázračné vety dcére - si pekná, si krásna práve taká, aká si, a synovi - zvládneš to, dokážeš to, si dobrý. Budujme sebavedomie našich detí.

TIP NA DECEMBROVÉ RANDE:

Pozeranie filmu s manželskou tematikou

TIP na pozornosti

Už viete, čím prekvapíte na Vianoce manželku? Často pomoc, uznanie a pokojná atmosféra sú najkrajším darčekom od manžela. Pod stromček hľadajte niečo, čo sa bude páčiť v prvom rade manželke a nie len vám.

Poznáte tajné túžby manžela? Hľadajte, čo mu spraví radosť. Vôbec to nemusí byť drahé. Nech je to prekvapenie a stojí vás to kus námahy a tvorivosti.