Júl

Nerozumieme si

Mons. Peter Brodek v Žiline raz rozprával príbeh. Kňaz si pri pohrebe všimol, že na jednom venci je napísané - "Posledné zbohom, rodina Nováková - stretneme sa v nebi, ak tam bude miesto". Po pohrebe šiel za Novákovcami spýtať sa, ako to mysleli. Veľmi sa ospravedlňovali, že v pohrebníctve pýtali napísať na stuhu - "Posledné zbohom" - a ak tam bude miesto, nech tam ešte dopíšu - "stretneme sa v nebi". V nasledujúcich riadkoch sa dočítate, ako sa dá takejto chybe v komunikácii vyhnúť.

Spoľahlivým barometrom našich manželstiev je spôsob akým rozprávame a koľko spolu rozprávame. Možno si ani neuvedomujeme, že niektoré naše komunikačné zlozvyky môžu spôsobovať druhému problémy. Alebo sa chceme príjemne porozprávať a pre chyby, ktorých sa v komunikácii dopustíme, sa akurát tak riadne pohádame. Napríklad také jasnovidectvo. Niektorí sa mylne domnievame, že vieme úplne presne, čo chce, čo plánuje, čo musí partner urobiť bez toho, aby sme o tom hovorili. Myslíme si, že ho už tak dobre poznáme, že môžeme zaňho rozhodovať. Napríklad telefonuje spolužiačka. Manžel dvihne telefón: "Manželka na to stretnutie určite nebude môcť ísť. Má teraz veľa práce." Ak sa chceme vyhnúť nedorozumeniu, bude lepšie nerozprávať za manželku, ale sa jej opýtať, prípadne odovzdať telefón.

Ideálne je, keď sa pred nejakým plánovaním najprv rozprávame a až potom po vzájomnej dohode sa rozhodujeme. Aké skvelé by bolo, keby sa niektorí manželia prestali hanbiť za to, že vedia povedať vetu: "Dohodnem sa s manželkou a potom sa ozvem." Aké fantastické by bolo, keby niektoré manželky začali dôverovať manželom a nerozhodovať za nich.

Ďalšou chybou v komunikácii býva takzvané čítanie myšlienok. Vtedy si nesprávne domýšľam a očakávam, že ten druhý istotne vie, čo chcem, aj keď mu to nepoviem. O svojich očakávaniach sa musíme úprimne rozprávať. A to aj keď sa veľmi dobre poznáme. V súvislosti s Einsteinom sa spomína jedna príhoda, keď cestoval vlakom v Afrike. V jedálenskom vozni nemal pri sebe okuliare a popýtal čašníka, aby mu prečítal jedálny lístok. Čašník sa ospravedlnil, že ho nemôže prečítať, lebo tiež je analfabet. Nebol dobrý "jasnovidec".

Veľmi častým problémom pri komunikácii v manželstve je, že kým žena potrebuje byť len vypočutá, muž sa snaží vždy ponúknuť riešenie. Ženy denne vyprodukujú okolo 20 000 slov a gest. Muži len jednu tretinu, asi 7000. Ak žena ešte nemá vyčerpaný svoj denný limit, muž ju svojimi radami len zdržuje. Ťažké je pre muža neradiť žene, keď rady má. Muži, neriešme, stačí len počúvať. Ak žena potrebuje radu alebo riešenie, jasne nás o ňu požiada. "Raz som sa so svojou ženou nerozprával 6 mesiacov," vyhlásil jeden komik. "Nechcel som ju prerušiť." J

Neodpustiteľným prehreškom je zhadzovanie partnera v spoločnosti. Ironické poznámky, či pohŕdavé reakcie na to, čo povedal.

Pozor na zovšeobecňovanie slovami nikdy, vždy, stále... Pri obvinení sa im vyhýbajme: "Nikdy si mi nepomohol." "Vždy chodíš neskoro!" Pri pochvale ich treba použiť: "Ty si vždy taký pozorný." "Ešte nikdy si ma nesklamala."

Niekedy, keď sme unavení, reagujeme podráždene. Medzi podnetom a reakciou je vždy ešte chvíľka, kedy sa môžeme rozhodnúť, či sa ovládneme a budeme reagovať zmierlivo alebo nahnevane. V tejto chvíľke sa rozhoduje o našom šťastí.

Tak ako je dôležité vedieť rozprávať, je rovnako dôležité aj správne počúvať. Počúvajme aj to, čo náš partner nepovedal slovami a čo povedal medzi riadkami. Pri rozprávaní dokážeme povedať okolo 100 slov za minútu. Ale všetci sme schopní prijať viac ako 400 slov za ten istý čas. Čo robí naša myseľ vo zvyšnom čase? Buď rozmýšľame nad niečím úplne iným a rozprávajúceho nepočúvame, alebo si už chystáme odpoveď a vôbec si neuvedomujeme, že nám uniká časť informácie. Neprerušujme a neprotirečme. Najskôr sa snažme pochopiť a potom byť pochopený. Skúsme porozumieť, prečo sa náš partner cíti tak, ako sa cíti. Ak chcete vidieť ako vyzerá aktívne počúvanie v praxi, skúste si pozrieť na ČT program Na plovárně, kde populárny český herec, moderátor, hudobný skladateľ Marek Eben vedie rozhovory so zaujímavými ľuďmi. Úprimne počúva, nechystá si netrpezlivo ďalšiu otázku, pozerá do očí, s láskavým úsmevom dáva priestor spoločníkovi, aby sa v rozhovore cítil príjemne prijatý.

Málokedy si uvedomujeme, že v komunikácii fungujú takzvané filtre, ktoré skresľujú vzájomné porozumenie. Takými filtrami sú napríklad nepozornosť, citové rozpoloženie, domnienky spojené s očakávaním, rôzne komunikačné štýly, sebaochrana alebo nedokonalá pamäť.

Ukážkou filtra je "plot". Predstavme si dvoch susedov. Medzi nimi je plot. Jeden ho natrie na zeleno a druhý na žlto. Hádajú sa, akej je farby. Nikdy sa nedohodnú, kým sa nepôjdu pozrieť na plot zo strany suseda. Aj v komunikácii musíme hľadať spôsoby, ako skresľujúce filtre odstrániť.

Ak chceme povedať niečo partnerovi tak, aby nám rozumel, musíme vyjadriť všetky stránky problému, ktoré s nami súvisia. Nazvime ich vnemy, názory, pocity, túžby a činy.

1. VNEMY: Vyjadrím všetko, čo som videl, počul, čo som si všimol. Patrí sem vyjadrenie miesta a času.

Čo? Kde? Kedy?

"Minulý týždeň, keď som šla cez Terchovú, videla som turistov, ktorí šli na túru."

2. NÁZORY: Táto časť oznámenia obsahuje všetky moje názory, predpoklady, dohady.

Čo si o tom myslím?

"Posledné letá nám ušli ako voda a nedostali sme sa na žiadnu túru. Myslím, že sme nejako spohodlneli. Ale pre zdravie a kondíciu treba niečo urobiť."

3. CITY: Pomocou pocitov ako radosť, smútok, strach, láska, nenávisť môžem povedať, čo cítim. Hovorím za seba v prvej osobe "JA". Pre ženu je vyjadrenie pocitov ľahšie ako pre muža. Umožním tým svojmu partnerovi, aby mi lepšie porozumel, aby sa mohol vcítiť do mojej kože. Vedie to k prehĺbeniu vzájomnej dôvery. Každý má nárok na svoje vlastné pocity. Muži, ak chceme, aby nám ženy rozumeli, hovorme im o svojich pocitoch.

Čo vtedy cítim?

"Hanbím sa, že sme takí leniví, že si nevieme zorganizovať čas, aby sme sa vybrali do hôr. Závidím tým turistom, že sa dokážu vychystať na výlety."

4. TÚŽBY: Poviem všetko, čo chcem urobiť, rozhodnúť, čo si prajem, v čo dúfam, čo som si zvolil z rôznych možností.

Po čom túžim?

"Veľmi by som sa chcela, aby sme si urobili pár nenáročných túr, aby sme sa znova rozhýbali."

5. ČINNOSŤ: Poviem, čo chcem urobiť v budúcnosti, čo urobím hneď teraz, prípadne čo som v tomto urobil už v minulosti.

Čo pre to urobím?

"Skúsim preložiť návštevu sesternice na pracovný deň, aby sme mali cez víkend voľný celý deň na výlet."

Aby sme sa vyhli nedorozumeniu, manžel ako počúvajúci mi navráti porozumenie. Znamená to, že svojimi slovami zopakuje, čo počul. Ak nie som spokojná s tým, ako porozumel, skúsim ešte raz vysvetliť, o čo mi ide. Až keď ma naozaj dobre porozumel, dostane slovo on a bude hovoriť svoj názor na daný problém. Ja budem počúvať a navracať mu porozumenie, teda zopakujem, ako rozumiem jeho slovám. Takouto metódou nazvanou ja hovorím - ty počúvaš alebo tiež rozumiem - rozumiem odstraňujeme už spomínané filtre na strane hovoriaceho aj počúvajúceho. Hovoriaci a počúvajúci si svoju úlohu môžu vymeniť aj viackrát. Ak sme disciplinovaní, nemali by sme sa pohádať, ale nájsť kompromisné riešenie, s ktorým budeme obaja súhlasiť. Túto metódu používame pri riešení vážnejších problémov. V bežnej komunikácii sa ňou netreba zväzovať. Navracaním porozumenia by sa nestal ani omyl s vencom v úvodnom príbehu.

Úloha pre naše manželstvo:

Každý si vyskúšajme naformulovať niektorý problém z nášho vzťahu, ktorý chceme vyriešiť, podľa bodov 1 až 5. Dávajme si spätnú väzbu, navracajme si porozumenie.

TIP NA JÚLOVÉ RANDE:

Šport vo dvojici

TIP na pozornosti