Pocity - jazyk našej duše

Krásnym prejavom emócií v manželstve je objatie. Vedci robili výskum a zistili, že manželia, ktorí pred odchodom do práce objímu a pobozkajú svoju manželku, žijú v priemere o 6 rokov dlhšie a zarábajú v priemere o 20% viac oko tí, ktorí tak nerobia.

Roberto Benigni hrá vo svojom filme Tiger a sneh básnika Attilia. Attilio rozpráva svojim dcéram nezabudnuteľný zážitok z detstva:

Bol ešte malý, keď mu na plece sadol vtáčik a začal spievať. Vo vytržení bežal za mamou a rozprával jej, čo zažil. Mamička prekvapene povedala: "A ja som si myslela, že sa ti niečo stalo," a vrátila sa k rozhovoru so strýkom. "Stará mama bola zlá? Nemala rada vtáčikov?" spýtala sa jeho dcéra. "Stará mama nebola zlá, vtáčiky mala rada. Jej chyba to nebola, ale moja. Nedokázal som jej dobre vysvetliť, čo som zažil. Nedokázal som jej porozprávať o svojich pocitoch."

Ukážka zo spomínaného filmu

https://youtu.be/UGREfacrSbA

Ak sa v manželstve nedokážeme rozprávať o svojich pocitoch, ochudobňujeme sa o možnosť vytvárať krajší vzťah. Častým zdrojom manželských konfliktov a zranení je nepochopenie pocitov druhého.

Boh nám dal citový život, aby sme v celku mohli vnímať všetko, čo nás obklopuje. Našich päť zmyslov nás informuje o vonkajších veciach. Pocity nás informujú o našom vnútornom stave, o reakcii, ktorú v nás vyvolali vonkajšie udalosti.

V manželstve sme si vzájomne najbližšie osoby. Povedzme si úprimne, poznáme citový život druhého? Vieme sa spolu o svojich pocitoch rozprávať? Dávame manželovi, manželke poznať, čo prežívame, čo cítime? Zaujímame sa, aké pocity zažíva?

Všetci sme rozdielni a na rovnakú udalosť reagujeme každý inak. Za mojimi pocitmi je moje vlastné vnútro. Mám právo pocity cítiť a prežívať tak, ako ich pociťujem ja. Pocit je vyvolaný určitým podnetom alebo príčinou. Z pocitov vyplýva náš prejav a počínanie, ktoré závisí od postoja, aký máme k vzniknutej situácii.

Pocity sú morálne neutrálne, vznikajú nezávisle od našej vôle. Keď je moje želanie splnené, mám príjemný pocit, keď je nesplnené, nasleduje nepríjemný pocit. Ale neexistujú pocity z mravného hľadiska dobré a zlé. Nemám si vyčítať, čo cítim, ale som zodpovedný za to, akým spôsobom oznamujem svoje pocity svojmu okoliu. Potrebujem sa učiť, ako svoje pocity prejavovať a ako s nimi žiť. Stane sa napríklad, že sa pre niečo nahnevám. Za pocit hnevu nemôžem. Ale môžem za to, čo s týmto pocitom urobím. Či vybuchnem a zraním svojím správaním druhého, či sa uzavriem a mlčaním trápim druhého, alebo sa ovládnem, pocit hnevu pomenujem a na druhého neútočím, ani ho neobviňujem.

Vymenujme si aspoň niekoľko pocitov. Príjemné pocity môžu byť radosť, poznanie, pocity sily, sloboda, láska, vďačnosť, vášeň, nadšenie, šťastie. Medzi nepríjemné pocity patrí napríklad hnev, ublíženie, strach, ľútosť, nuda, pesimizmus, frustrácia, podráždenie, netrpezlivosť, únava, vyčerpanosť, sklamanie, hanba, pýcha, tréma, odmietnutie.

Každý si dokážeme predstaviť situáciu, keď prichádzame domov so zlou náladou. Sme kritickejší k manželke, manželovi, ostrejší k deťom. Možno si ani neuvedomujeme, že sa správame nervóznejšie, ani to, kde to má príčinu. Ak si uvedomíme, že našu náladu ovplyvňuje nejaký pocit, pokúsme sa pomenovať ho.

Nepomenovaný pocit je ako ľadovec. Len jedna desatina je nad vodou. Zvyšok je pod hladinou a predstavuje hrozbu, do ktorej náš partner môže nič netušiac naraziť. Nepoznáme smer pohybu ľadovca, lebo ho unášajú spodné prúdy.

Zadržané neprejavené pocity sa ukladajú do podvedomia, ovplyvňujú naše reakcie a naraz nekontrolovane môžu vybuchnúť. Partner sa môže čudovať, prečo príde na maličkosť zrazu taká prudká reakcia, ale za tým výbuchom je kopa neprejavených pocitov. Niekoho nahromadené neprejavené pocity zmenia tak, že ich začne ventilovať jedovatými uštipačnými poznámkami.

Keď budeme hovoriť, čo cítime včas a vo vhodnej chvíli, nestane sa, že sa nebudeme počúvať a vzájomne sa nekontrolovane obviňovať.

Dlhodobé potláčanie pocitov môže viesť aj k zdravotným problémom.

Odhalenie svojho citového života manželovi je darom a umožňuje skutočné zblíženie. Manželka nepotrebuje so svojimi pocitmi nájsť u manžela len útočisko, ale túži poznať aj jeho pocity. Keď sa v nich nevyzná, má "pocit", že žije s cudzincom.

Muži vo všeobecnosti častejšie nehovoria o svojich pocitoch. Chcú mať pokoj. Ale ženy svojou intuíciou zmenu správania cítia a mužovi potom nedôverujú. Ak nedokážeme o pocitoch hovoriť, lebo sú veľmi bolestivé, skúsme ich dať najprv na papier.

Učme sa vyjadrovať aj príjemné pocity. Ak prežívame radosť, tak sa s ňou podeľme. Ak cítime vďačnosť, tak ju prejavme. Pocity sú jazykom našej duše.

Pripravili Anna a Emil Kondelovci